Mačky bývajú otravné a často aj nevďačné stvorenia. To je však len jeden pohľad na tieto chlpaté antistresové tvory, ktoré obzvlášť priťahujú nežnejšie pohlavie. Prečo je tomu tak a čo všetko dokáže mačička vycítiť? Budete poriadne prekvapení.

Mačka namiesto partnera?

Svoju neopätovanú lásku darovali mnohé ženy práve mačkám. Tie dočasne, niekedy natrvalo nahrádzajú chýbajúceho partnera. Podvedome tieto ženy cítia, že si pri nich riešia aj svoje komplexy. Naučia sa od nich milovať svoje telo, aj seba samú. Mačky sú totiž tučné aj chudé, a predsa hrdé. Mačkám sa vraj pripisuje nadzmyselná ženská sila. Aj preto ženy tak priťahujú.

„Potvrdzujú to aj prieskumy. Ženy, ktoré majú nejaké starosti, sa radšej pomaznajú s mačkou ako s partnerom. Mačky vyžarujú neuveriteľný pokoj. Majú vyrovnaný telesný rytmus, ktorý sa na nás môže prenášať. Ženy často hľadajú v domácich zvieratách aj akúsi náhradu za partnera,“ vraví psychologička Magdaléna Bohunická. Mačky vedia bezpodmienečne milovať. Uložia sa nám do lona celé ako sú, či už sú chudé alebo tučné. A my sa môžeme od nich naučiť aj to, čo niektorým ženám padne veľmi zaťažko: prijať svoje vlastné telo také, aké je.

Balzam na telo aj dušu

Prítomnosť mačiek je liečivá pre všetkých. Keď sme vystresovaní, pôsobia ako autogénny tréning. Lekári odporúčajú ich hladkanie, túlenie, pradenie ako liek. Psychiatri dokonca ordinujú svojim pacientom mačacie pradenie. Kardiológovia ho odporúčajú zase na srdce. Môže znižovať vysoký tlak aj pocity stresu a úzkosti a dokonca nás chrániť pred srdcovo-cievnymi ochoreniami.

Prospešní sme však aj my pre mačky. Berlínski vedci zistili, že vibrácie, ktoré pri pradení produkujú, svojou nízkou frekvenciou spôsobujú, že sú ich kosti silnejšie a ich zlomeniny sa dokonca lepšie liečia. Vedci sa preto v súčasnosti pokúšajú mačacie vibrácie umelo vytvoriť, aby ľudí chránili pred osteoporózou. Svojím pradením nám mačka však robí ešte viac dobrého: štúdia univerzity z Hohenheimu ukázala, že keď sme vystresovaní, ich vibrácie na nás pôsobia ako autogénny tréning.

Vylieči aj z perfekcionizmu

Zita je odmalička neuveriteľná puntičkárka. Jej snaha mať všetko dokonalé bola takmer chorobná. Všetky veci museli byť na svojom mieste. Jej manžel sa cítil ako v pionierskom tábore či na vojne. Toto sa po príchode dvoch mačiatok, ktoré do bytu prepašoval zúfalý muž, totálne zmenilo. Už nič nebolo ako predtým. Dečky viseli dolu zo skriniek, vázy popadali, na obľúbenej sedačke lietalo množstvo chlpov, vankúše boli trvalo obsadené mačkami a strapce z koberca postupne zmizli kamsi do neznáma.

 

„Spočiatku som každý deň behala po byte s vysávačom a handrou, ale postupne som pochopila, že nemusíme mať všade absolútne čisto a poriadok. Tie dve stvorenia, Lujza a Lotka, zmenili môj život, manžel sa usmieva, ja sa usmievam, mačky ma naučili odpočívať, nebehať stále s handrou, nelipnúť na perfektnom poriadku a tešiť sa z maličkostí,“ hovorí Zita o svojej skúsenosti s mačkami.

Vycítia veci medzi nebom a zemou

Švajčiarski vedci dokázali, že zvieratá vycítia, keď sme smutní, a vtedy vyhľadávajú našu blízkosť. Či veríte alebo nie, mačky dokážu vycítiť aj veci medzi nebom a zemou, o ktorých človek nemá ani potuchy. Slávny kocúr Oskar v americkom domove pre starých a chorých je známy tým, že vie „predpovedať“ smrť. Vždy, keď sa blíži koniec, ľahne si do klbka na pacientovu posteľ. Jeho „diagnóza“ bola presná v desiatkach prípadoch.

Profesorka medicíny Joan Teno, ktorá v domove pracuje, bola najprv skeptická, dokiaľ to sama nezažila. Svojej pacientke v terminálnom štádiu dávala už len pár minút života. Avšak Oskar sa pri nej objavil až o desať hodín. Žena zomrela naozaj až krátko po jeho pritúlení. „Toto ma presvedčilo. Ako vedkyňa by som potrebovala nejaké logické a biologické vysvetlenie, avšak žiadne nemám,“ tvrdí úprimne lekárka.

Dokážu zachrániť život?

Magda si tak objavila nádor v prsníku. Úplne obyčajná zatúlaná mačka. Magdina dcéra ju našla ešte ako mačiatko, špinavé a vyhladované, pri vchode do paneláka. Magda priznáva, že z nej vôbec nebola nadšená. Považovala ju za malú egoistickú potvoru, ktorá neznáša  hladkanie, dvíhanie na ruky, prská, vrčí, ktorá sa mazná iba vtedy, keď sa jej zachce.

„Pred rokom som sa cítila stále veľmi unavená. Naše mačky vždy vycítia, keď niekomu nie je dobre, prídu a ľahnú si na nás. Ku mne vždy chodila len jedna. Avšak naraz na mňa vyliezli obidve, aj tá neznášanlivá Dora začala na mojom hrudníku pretľapkávať. Vždy labkou ťapkala na jedno miesto. Nedalo mi to. Keď sa to opakovalo deň čo deň, prehmatala som si to miesto poriadne a našla si tam hrčku veľkú asi ako necht na malíčku. Mám veľké prsia, asi by som nemala ani šancu si ju sama objaviť," spomína. Bol to dosť agresívny nádor, Magda mala šťastie, že išla zavčasu k lekárovi. Dnes má doma 4 mačky a všetky vzala z ulice. 

Foto: Shutterstock