Čo robia susedia, s kým sa zoznámila a rozišla ktorá celebrita, správy z politiky, informácie zo sveta moderných technológií, čerstvo vydané knihy, nové hudobné nahrávky… Väčšinu tých informácií vedieť nutne nepotrebujete, ich zisťovanie a čítanie je len strata času. Tak prečo sa tým stále zaoberáte?

Žijeme vo svete doslova zahltenom informáciami. To v nás vyvoláva pocit, že keď si neprečítame to alebo ono, utečie nám niečo zásadné. Ale čo je to NIEČO? Dokážete to presne opísať? Pravdepodobne nie, pretože v skutočnosti je to NIČ. Tak čo nás stále núti to NIČ zisťovať? 

Zdravá zvedavosť

Psychológ Petr Šmolka hovorí, že určitú mieru zvedavosti môžeme považovať za všeobecne ľudskú charakteristiku. „Bez nej by sme zrejme neprežili. Ani ako jedinci, ani ako živočíšny druh. Je motorom poznania, pokroku a vývoja, čo sa dá dobre pozorovať už na malých deťoch.“ V neskoršom veku sú zasa informácie prostriedkom moci. Informovanejší má podstatne väčšiu šancu prežiť, má aj lepší prístup ku zdrojom a vyššiu šancu ovplyvňovať dianie okolo seba. 

Problém teda nie je ani tak v hlade po informáciách, ako skôr v množstve rôznorodých správ, ktorými ten hlad chceme zahnať, a v tom, že si nevieme vybrať tie správne. „Keď to zjednoduším, iba niektoré obsahujú potrebné živiny, iné potom len akýsi balast, ďalšie dokonca aj kopu škodlivín,“ hovorí a dodáva: „Človek pritom je – alebo mal by byť – bytosť nadaná schopnosťou učiť sa zo skúsenosti. Potom by sa vo vlastnom záujme mal naučiť selektovať pokrm výživný od pokrmu jednoduchého alebo jedovatého.“

Stred (informačného) vesmíru

Zisťovaním nových a nových informácií sýtime nielen akýsi prirodzený hlad, ktorý nám bol daný biologicky, ale aj svoje ego. „Mnohým z nás lichotí, keď sa na nás okolie obracia ako na tých, ktorí niečo vedia, keď patríme k tým „väčšinou dobre informovaným zdrojom“, keď sa stávame stredom, alebo aspoň dôležitou súčasťou sietí. Medzi vášnivými konzumentmi informácií tak budú podľa mňa výrazne zastúpení aj ľudia, ktorým chýba autentické sebavedomie,“ vysvetľuje odborník. 

Pre mnohých ľudí sú informácie dôležité aj preto, že ovplyvňujú spoločenský status. Niektorí však zabúdajú na to, že nie každá informácia a nie v každom prostredí. Spoločnosť intelektuálov neoslníme informáciami z bulvárnych zdrojov, postpubertálna slečna nám zasa nepadne k nohám len preto, že vieme všetko o posledných hitoch kvantovej fyziky alebo makroekonomických zákonitostiach.

Skutočná závislosť?

U niektorých ľudí môžeme (nadnesene povedané) prirovnať informačný hlad k závislosti od alkoholu alebo od drog. Túžba po informáciách je doslova chorobná vtedy, ak pociťujete nepokoj, keď nemáte ich dostatočný prísun alebo dokonca abstinenčné príznaky vo chvíľach, keď je niektorý zo zdrojov informácií, hoci napríklad len dočasne, zablokovaný – nemáte prístup na internet, nefunguje televízia, nepriviezli noviny, už dlho sa u vás nič zaujímavého neodohralo alebo – ešte horšia možnosť – asi sa odohralo, ale VY o tom NIČ neviete! 

Dobre viete, že ďalšie kliknutie znamená stratu ďalších piatich minút a schôdzka s kamarátkou vám neprinesie nič viac ako klebety, bez ktorých sa pokojne zaobídete, no napriek tomu kliknete a na schôdzku idete. Prečo? A môžete to vôbec zmeniť? Prirodzenej zvedavosti (u každého človeka je jej miera iná) sa nezbavíte a – ako už bolo povedané – nie je žiadny dôvod sa o to pokúšať, veď prečo zastavovať motor, ktorý vám umožňuje sa vyvíjať?

 

Hlad, ktorý sa dá utíšiť

Naučte sa však informácie triediť. Začať môžete napríklad tak, že sa pred každým kliknutím sami seba spýtate: „Naozaj potrebujem vedieť, s kým bola včera večer Dara Rolins?“ Pravdepodobne nie. Prečo teda klikám? Zo zvedavosti? Z nudy? Alebo pretože mám pocit, že čítaním podobných hlúpostí relaxujem? Ak je to relax a vyhovuje mi, prečo ma potom znepokojuje čas strávený pri ňom? 

Ak sú novinky pre vás doslova drogou, potom by ste sa podľa Petra Šmolku mali snažiť nájsť cestu k “drogám” substitučným. Najlepšie k nejakým pre vás zmysluplným aktivitám a koníčkom, k niečomu, čo vás pohltí natoľko, že ani na chvíľu nezatúžite po ďalších informáciách. 

Podobne môže pomôcť, keď sa viete dočasne zriecť zdrojov informácií. Najprv iba na chvíľku a len niektorých a potom rozširovať čas aj počet blokovaných ,kanálov‘, ktorými k nám informácie obvykle prúdia. Je to náročné, ale aspoň to skúste. Čo si myslíte, že sa stane, keď týždeň neotvoríte noviny alebo sa nepripojíte na internet? A ako sa budete cítiť?

Psychológ radí: Ako nebyť závislý od informácií?

Nájdite si náhradnú „drogu“! Čím bohatší bude váš život, čím pestrejšie bude spektrum vašich aktivít, tým menej budete trpieť prípadným nedostatkom informácií.

Vyskúšajte si postupné osmeľovanie! Uchyľujte sa do prostredia, v ktorom nebudete mať voľný prístup k informáciám. Do prírody, na horskú chatu, do súkromia – bez mobilu, internetu a miestnych klebetníc. Najprv to skúste len na chvíľku, postupne takto strávený čas predlžujte.

Prestaňte sa obviňovať a trápiť! Keď to nejde, tak to nejde. Nedokážete sa svojej závislosti od informácií zbaviť? Pozrite sa na to z druhej strany: čo je na tom vlastne také zlé!? Taká závislosť od kokaínu by nakoniec bola ešte horšia! 

 

Foto: Shutterstock