Kto nikdy v živote nepocítil nutkanie pomstiť sa, nech hodí kameňom! Pomsta je prakticky akýkoľvek čin, ktorým druhých stíhame za príkorie, ktorého sa na nás dopustili. A vraj býva sladká. Je to pravda?

Odplata ako ochrana

Vedci a teoretici sa domnievajú, že hrozba pomsty môže vo vzťahoch fungovať ako ochrana. Predstavte si, že váš sused usporadúva veľkú párty a jeho hostia neustále parkujú na vašej príjazdovej ceste, takže vám blokujú výjazd. Pokiaľ ste toho názoru, že sused je racionálne uvažujúci človek, ktorý sa nebude chcieť pomstiť, môžete byť v pokušení nahádzať vajcia na autá jeho návštevníkov. Ak sa však domnievate, že tento muž je v podobných situáciách schopný po vás ísť, je oveľa menej pravdepodobné, že mu v tej zlosti niečo urobíte. To naznačuje, že istým cieľom pomsty môže byť prevencia niektorých nepriateľských akcií.

Mali by sme však odlišovať pomstu od obhajovania vlastných hraníc. Príklad? Stojíte v obchode v rade a zrazu sa pred vás niekto vopchá. Keď poviete: „Tiež tu čakám v rade, buďte teda taký dobrý a postavte sa za mňa,“ je to otázka asertívneho prístupu. Keď však dotyčnému prejdete vozíkom po nohách a budete naňho kričať: „Vypadni, ty idiot,“ ide o agresívny útok, ktorému môžete pokojne hovoriť odplata.

Z pomsty nevzíde nikdy nič dobré

Niekedy sa ľudia správajú pomstychtivo, aj keď vedia, že z toho, čo robia, nemôže vzísť nič dobré. V prvom momente nám napadne, že získame satisfakciu a dáme druhému zakúsiť ten pocit ublíženia. Efekt sa však väčšinou nedostaví. Napriek tomu je ťažké pomste odolať, pretože do nej môžeme vložiť energiu zlosti a získať iluzórny pocit, že nie som taký bezmocný. Niekedy je ale odplata úplne mimo a dostáva tak tragikomický rozmer.

Pomsta je podľa odborníka spojená s množstvom ilúzií. Stáva sa, že si dotyčný našu pomstu vôbec nemusí dať do súvislosti s naším činom, za ktorý sa mu mstíme, a môže ju dokonca vnímať ako pokus ublížiť mu, takže sa sám rozhodne pomstiť. Hodený bumerang sa tak nemilosrdne vracia naspäť k nám. Agresivita vyvolá agresivitu, ale sama nič nevyrieši, len zastraší. Pomsta je jednoducho tak trochu sebadeštruktívna záležitosť. Platí to aj pre „spravodlivú“ pomstu, lebo nikdy neexistuje len jedna pravda.

Cítite sa po pomste lepšie?

Americkí psychológovia sa rozhodli otestovať a vytvoriť investičnú hru pre dve skupiny vysokoškolákov. Základné pravidlá zneli: Za predpokladu spolupráce všetkých účastníkov  skupiny čaká každého rovnaký zisk. Tajný experimentátor nasadený do každej skupiny presvedčil jej členov, aby investovali všetci rovnako. Ale keď prišiel čas poskytnúť peniaze, experimentátori nekonali podľa dohodnutého plánu a vďaka tomu získali v priemere 5,59 dolára, zatiaľ čo ostatní hráči len asi 2,51 dolára. Jednej skupine bol následne ponúknutý spôsob, ako vrátiť podraz experimentátorom. Každý, ktorý dostal šancu pomstiť sa, ju využil. 

Vo výsledku však hlásili študenti, ktorí mali možnosť pomstiť sa, horšie pocity ako tí, ktorí túto šancu nedostali. Zaujímavé je, že tí, ktorí nemali možnosť pomsty, uviedli, že si mysleli, že by sa cítili lepšie, keby sa pomstili – napriek tomu, že podľa výsledkov výskumu tvorili šťastnejšiu skupinu. Odborník tvrdí, že právo pomsty hnev skôr roznecuje. Keď sa ľudia nemôžu pomstiť, majú tendenciu bagatelizovať udalosti a povedať si, že to vlastne nebolo nič dôležité. Keď sa však ľudia pomstia, prechádzajú situáciu znovu a znovu a cítia sa ešte horšie.

Kto skáče pomste na lep?

Psychológovia z USA tiež pomocou pozitrónovej emisnej tomografie zobrazili reakcie v mozgoch účastníkov pokusu, ktorí sa rozhodovali o pomste. Výsledky ukázali zvýšenú aktivitu v centre odmeny mozgu. S jej nárastom sa zvyšovala i túžba účastníkov pokusu po odplate. Odborník tvrdí, že aj potrestanie zrady má biologický základ a je pociťované ako príjemné. Minimálne ono rozhodnutie pomstiť sa. Podľa neho nie je možné dopredu poznať typických pomstychtivcov. Dá sa povedať, že pomstu môžem všeobecne očakávať od človeka s nezrelou osobnosťou. A môže to byť ako prchká povaha, tak jedinec, ktorý sa veľmi neprejavuje. U impulzívneho človeka môžeme pomstu čakať rýchlejšie, zatiaľ čo v pomaly reagujúcom jedincovi bude hnev dlhšie kvasiť.

Pomstiteľ nemusí byť sám o sebe viditeľne agresívny typ. Stačí, že sa v ňom negatívne emócie nahromadia, až mu „buchnú sadze“. Pomsta je tiež častá pri psychopatoch. Psychopat sa však správa účelovo a je schopný si takmer čokoľvek zracionalizovať. 

Riziko domáceho prostredia

Práve domáce prostredie je na pomstu ako stvorené. Odplácame sa vo všetkých vzťahoch, ale v tých osobných predsa len častejšie, pretože vo firme alebo kdekoľvek na verejnosti sme predsa len zvyknutí viac sa kontrolovať. Kto z nás nemá nutkanie „osladiť“ život partnerovi, ktorý nám práve dal kopačky?

Komu, kto má deti a rozvádzal sa, aspoň raz nenapadlo, že to svojmu „ex“ vráti, napríklad cez deti, pretože to je jeho najzraniteľnejšie miesto? Je však veľký rozdiel, či nám toto napadne, ale nakoniec nutkanie vrátiť to druhému spracujeme, alebo či sa skutočne pomstíme. Ako takému vábeniu odolať?

Zmierenie a odpustenie

Psychológ radí v prvom rade „narátať do desať“, aby sme mali možnosť uvedomiť si, čo prežívame a čo pomstou dosiahneme. Dajme tomu, že nás opustí partner – o čo nám ide? Chceme mu ublížiť? Ventilovať zlosť? Získať ho späť?

Môžeme mu dať facku, ale ak s ním túžime zostať, mali by sme urobiť niečo iné, ako on očakáva. Nepomstiť sa, ale namiesto toho sa správať vľúdne. „To zranenie z udalosti nie je možné zmazať – ale je možné sa s ním zmieriť. Je potrebné priviesť emócie do racionálnej roviny a uvedomiť si, že pokoj mi prinesie len riešenie situácie, teda zmierenie a odpustenie. To sa však nedá nariadiť, musíme k tomu dospieť,“ zakončuje odborník.

 

Foto: Shutterstock