Ešte nedávno bolo módne stále sa niekam ponáhľať, mať tonu povinností a hlavu „ako pátrací balón“. Dnes už, našťastie, vieme, že nadmerný stres nám škodí. Našej duši, telu, ale aj kráse. Ako spoznať, že nás stres začína skutočne ohrozovať a ako sa voči nemu brániť?

Naháňanie sa za bohatstvom

Na bohatstve, úspechu alebo drahých topánkach nie je nič zlé. A je dokonca pochopiteľné, že ich chcete mať. Len by pre nás všetkých malo byť pochopiteľné aj to, že všetko niečo stojí, a keď vysiľujeme telo stresom, musíme jeho výkony oceniť následným odpočinkom, odreagovaním, radosťami a sebaláskou. A to je práve ten najproblematickejší moment. V honbe za hnuteľnosťami aj nehnuteľnosťami sme podľahli dojmu, že nikdy nebudeme dosť dobrí, a sebaláske tak trochu podrezali konár. Veď ešte nikdy nebolo toľko psychických ochorení ako dnes. Tieto ochorenia nie sú dôsledkom ničoho iného, ako nášho stáleho stresovania seba samých tým, čo všetko by sme ešte mali, aby... aby vlastne čo? Aby nás ocenil niekto iný, alebo my sami? Malo by nám záležať len na tom druhom. Múdri ľudia totiž vedia, že to, ako vnímame sami seba, predurčuje tiež to, ako nás vidí naše okolie.

Následkom vytrvalého distresu, okrem iného, je mnoho chorôb, tie tzv. civilizačné nevynímajúc. Dlhodobý stres má totiž priamy vplyv na krvný tlak, ktorý sa časom už trvalo drží vo vyšších hodnotách. Stresovaní ľudia k tomu aj často veľa jedia, málo sa hýbu, takže priberajú. Prichádza nadváha, po nej obezita a s ňou často súvisí diabetes 2. typu. No a vysoký tlak, obezita a diabetes 2. typu dohromady vyvolávajú komplikované ochorenie, tzv. metabolický syndróm, ktorý dnes ešte v súvislosti s kardiovaskulárnymi chorobami patrí k tým najčastejším príčinám predčasného úmrtia. Nadmerný stres pritom súvisí, bohužiaľ, aj s vyšším rizikom rakoviny. Nespôsobuje ju priamo, ale oslabuje prirodzené bariéry, ktoré telo zdravého, nestresovaného človeka chránia pred všetkým, čo mu je cudzie – teda aj pred rakovinovým bujnením. Zdravé telo sa mu ubráni, vystresované a oslabené jednoducho nie. Našťastie pre nás všetkých, kým dôjde k devastujúcim účinkom stresu, trvá to prinajmenšom mesiace, skôr však roky, takže máme dosť času im predísť.

 

Akútne prejavy

Stres má však aj okamžité následky. Vnútri tela totiž spúšťa neuveriteľné množstvo dejov. Zvyšuje sa produkcia hormónu adrenalínu (vyzýva k boju), noradrenalínu (núti k únikovej reakcii), výrazne sa mení aj hladina ďalšieho stresového hormónu, kortizolu. Pri strese sa mnohé vnútorné pochody zrýchlia – srdce šialene bije, dych je plytkejší a rýchlejší. Sprevádzať vás môžu pocity „hŕč v krku“, stiahnutého žalúdka, sucha v ústach a, naopak, spotených dlaní, zátylku aj podpazušia. Pri strese vás môže bolieť aj hlava, motať sa vám, výnimkou nie je ani zvýšená citlivosť, nervozita, podráždenosť. Pretože telo sa skrátka ocitá v krízovej situácii a podľa toho reaguje. Dokonca tak mnohokrát robí aj pri kladnom eustrese, ale tam to neprekáža. Tam ide o krátkodobé pôsobenie korunované radosťou, úspechom, ziskom. Pri distrese vlastne len strácame. A týka sa to, bohužiaľ, aj našej krásy a mladosti.

Pokiaľ by ste totiž vedľa seba postavili dlhodobo stresovanú a napríklad čerstvo zamilovanú ženu rovnakého veku, uvidíte priam do neba volajúci rozdiel. Tá vystresovaná bude mať unavený pohľad, kruhy pod očami a oveľa výraznejšie vrásky. Tak isto asi aj pár kíl navyše. Celkovo bude vyzerať možno aj o desať rokov staršia. Starnú aj vnútorné orgány, neúmerne sa teda zvyšuje nielen riziko, že budete vyzerať staršie, ale i riziko, že sa znásobí váš tzv. biologický vek. „To je vek, ktorý sa od toho – povedzme – občianskeho môže výrazne líšiť. Pri správnom životnom štýle, optimálnom zdraví a úmernom strese môže aj päťdesiatročná žena oplývať biologickým vekom štyridsiatničky a tešiť sa teda na omnoho dlhší život. Ale pri nezvládnutí stresu a ďalších zložiek životného štýlu môže tridsaťročná žena vyzerať o desať rokov staršia. A vyššiemu veku budú zodpovedať predovšetkým aj stav a (ne)funkčnosť vnútorných orgánov,“ objasňuje MUDr. Golková.

Vitamínové opatrenia

Na odstránenie negatívneho vplyvu stresu je, samozrejme, najideálnejšie krok za krokom odstrániť stresory. Lenže čo robiť, keď je vaše telo vyčerpané, unavené a tak nejako staršie práve teraz? „Telu je určite potrebné doplniť substráty, ktoré chýbajú. Ide predovšetkým o vitamíny a minerálne látky – napríklad o vitamín C, B, horčík a železo (pokiaľ sa zistí, že chýba) a proteíny, z ktorých sa potom tvoria mozgové neurotransmitery, dochádza k odstráneniu únavy, pocitov vyčerpanosti a novej produkcii chýbajúceho serotonínu, teda hormónu šťastia,“ popisuje lekárka.

Samozrejme, môžete staviť na ovocie, zeleninu a optimálne zloženie stravy – z dlhodobého rozhodnutia je to dokonca veľmi rozumné rozhodnutie. Avšak pokiaľ potrebujete pomôcť od následkov stresu ihneď, existuje iné riešenie. Lekárka napríklad upriamuje pozonorsť na individuálne zostavené zmesi z vyššie spomínaných látok, ktoré vám na rôznych klinikách aplikujú priamo do žily „Toho následkom je rýchlejší a intenzívnejší antistresový efekt. Chcem však tiež zdôrazniť, že to nie je samospasiteľné riešenie. Vždy je najdôležitejšie komplexné vyšetrenie zdravotného stavu, pretože pri každom sa stres môže prejavovať trochu inak,“ podotýka na záver odborníčka.

Foto: Shutterstock