Teraz úprimne: Ktorá z nás pri rannom pohľade do zrkadla zajasá nad tým, čo tam uvidí? Ktorá z nás sa nikdy neporovnávala so spolužiačkami a kolegyňami z práce a nepripadala si veľmi malá, veľká, tučná, chudá? Prečo je nám vlastné podhodnocovať sa? A ako si konečne uvedomiť svoju fyzickú krásu?
Vyhlásiť „som pekná“ je pre väčšinu z nás neprípustné, znie to predsa tak povýšene a povrchne! Akoby bola spokojnosť so svojím zovňajškom previnením. Čím to je, že také množstvo žien má také nízke sebavedomie? A prečo nedokážeme oceniť svoju ženskosť a atraktivitu?
Psychologička Jarmila Klímová na úvod hovorí, že si zamieňame termín sebavedomie a sebahodnotenie. „Vedomie seba samého je niečo, čo nie je možné klasifikovať na škále jeden až desať, je to vedomie niečoho svojho, vlastnej osobitosti. Naopak, sebahodnotenie vychádza z porovnania sa s okolím a z toho, ako naň chceme pôsobiť,“ upozorňuje. Podľa terapeutky v našej neschopnosti vnímať a oceňovať svoju fyzickú krásu úlohu zohráva niekoľko vecí.
U dievčat zvlášť. Byť skromná sa tu dlhodobo berie ako jednoznačné plus. Druhá vec je však to, ako sa prezentujeme navonok. Verejne prejavované nízke sebavedomie totiž môže byť tiež účinná spoločenská taktika. Keď znehodnotíme samých seba, rastie šanca, že nám to okolie začne vyhovárať. A stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou, časom jednoducho uveríme svojim vlastným slovám.
Krása = hlúposť
Fyzická krása sa v spoločnosti vníma tiež ako niečo, čo je zadarmo, k čomu ste sa nemuseli dopracovať usilovnosťou a schopnosťami. Teda ako niečo, čo nie je hodné oceňovania. K spomenutému konceptu pridajme fakt, že na fyzickú krásu sa často nazerá ako na niečo povrchné. Spoločenská skratka potom vyzerá nasledujúco: krásna rovná sa hlúpa. Sme zvyknutí oceňovať krásu modeliek a zároveň pochybovať o ich inteligencii. A rovnako tak upodozrievať všetky úspešné a krásne ženy, že za ich úspechom stoja nie ich schopnosti a zručnosti, ale ich atraktívny zjav, pretože oboje dohromady jednoducho nie je možné. Dokonalé ženy sú jednoducho nepopulárne a aj tie krásne sa budú na verejnosti prezentovať radšej svojimi schopnosťami.
S modelom podhodnocovania, súhlasí aj psychológ Pavel Rataj. „Ono to súvisí s pubertou, kedy to ženy majú všeobecne oveľa ťažšie. Toto obdobie je dôležité pre získavanie pevnej identity, do ktorej patrí sebaprijatie, vytvorenie reálnej telovej schémy a tiež prijatie svojich nedostatkov. Dospievajúce dievčatá sú tlačené do toho, aby boli poslušné a dobré, pretože na to, jednoducho, dievčatá sú. A tak nastáva tragédia, pretože nemajú kde získať priestor k potrebnej sile ega a sebavedomia. Nehovoriac o tom, že mnoho dospievajúcich dievčat nemá otca, ktorý by o nich javil záujem, alebo im potvrdil, že sú úžasné, krásne a dobré.“
Rodina na prvom mieste
Spomenutá konfrontácia s rodičmi, teda matkou ako vzorom ženstva a otcom ako mužom-partnerom, pochopiteľne hrá najdôležitejšiu úlohu v budovaní ženského sebavedomia. V reálnom prijatí predností i nedostatkov, v pocite spokojnosti samej so sebou. „Detstvo? V tomto ohľade najdôležitejšie obdobie,“ potvrdzuje Jarmila Klímová. „Malé dievčatko sa automaticky vníma cez matku aj cez to, ako sa hodnotí ona sama. A pokiaľ matka dáva viditeľne najavo, že fyzická krása nie je hodnota a nestará sa o seba, svojej dcére odovzdáva zlý vzorec.“ V takých prípadoch sa dievča ľahko stotožní s tým, že krása je niečo povrchné, hlúpe a nehodnotné – buď sa naučí svoje ženstvo potláčať alebo sa bude cítiť previnilo, keď sa pekne žensky nalíči a oblečie.
Dôležitá podpora
Čo by teda mali robiť rodičia malých dievčatiek, ktoré sa rady šľachtia a vykrúcajú pred zrkadlom? Jednoducho ich nechať. Nechať ich prežívať stotožnenie sa s princeznami, baletkami, vílami. Nemusia ich práve zasypávať ružovými mašličkami, stačí raz za čas povedať úprimne mienené slová: „Si veľmi pekné dievčatko“ alebo „Pristane ti to.“ „Prijatie rodičom je zásadné. Z výskumov zameraných na budovanie sebavedomia vyplýva, že pokiaľ rodič svoje dieťa prijíma, dáva mu najavo, že sa mu páči, mazná sa s ním, rozpráva sa s ním, dieťa má potom lepšie predpoklady získať k sebe pozitívny vzťah,“ vraví psychológ Pavel Rataj. „Prijať seba samú a mať sa rada, starať sa o svoje telo aj o svoju dušu, to je to, čo rozhoduje o tom, aké bude dievča samé so sebou spokojné v dospelosti.“
Psychológ však zároveň upozorňuje, že nejde len o to, aby rodičia svoje deti dokola oceňovali a chválili. „To súčasní rodičia možno až úzkostlivo preháňajú. Dôležité je dieťa naučiť, aby sa dokázalo oceniť samé, aby zo seba malo radosť a aby – pokiaľ je s niečím nespokojné – sa to učilo samé ovplyvňovať. Rodičia sú tu na to, aby ho podporovali a oceňovali za to, že ide svojou cestou. To je pre spokojnosť so sebou to zásadné,“ zdôrazňuje. Vo svojej praxi totiž poznal veľmi veľa nadaných či krásnych žien, ktoré svet oceňoval, ale ony samy zo seba radosť nemali. „Žili skôr zo závislosti od toho, čo si o nich myslia ostatní, ako ich posudzujú. To je zlé a z dlhodobého hľadiska mieri tento postup k pocitom sklamania a depresii.“
Umenie prijatia
Mnoho žien svoju atraktivitu objaví a dovolí si ju naplno prežiť až po tridsiatke. A zvlášť potom, čo sa stanú matkami. Ako je to možné? Súvisí to s pocitom správneho uplatnenia sa v živote. Materstvo je pre ženu jednou z najzásadnejších životných úloh a jeho zvládnutie vedie k pocitu spokojnosti, radosti a naplnenia. Ženy medzi dvadsiatkou a tridsiatkou hľadajú profesijné uplatnenie, najlepšieho partnera na založenie rodiny a neustále sa pohybujú v konkurenčnom prostredí, zatiaľ čo ženy, ktoré tieto méty zvládli, sú oveľa spokojnejšie. A pocit životnej spokojnosti ich prirodzene vedie aj ku zmiereniu sa so svojím telom, hoci po deťoch práve nevyzerá ako telo dvadsaťročnej modelky.
Pokiaľ žena žije vo fungujúcom vzťahu, v ktorom jej partner dáva najavo, že je pre neho atraktívna, nie je potrebné riešiť ani pribúdajúce kilá či vrásky. Podľa Jarmily Klímovej je v tomto ohľade rozhodujúca schopnosť prežívať svoj život adekvátne s udalosťami a povinnosťami, ktoré patria k určitým životným etapám. „Je to pocit spokojnosti, ktorý vychádza z toho, že sa vo vašom aktuálnom živote odohrávajú správne veci.“ A to je podmienkou nielen na to, aby sa žena cítila dobre a vyrovnane sama so sebou, ale aj na to, aby dokázala dôstojne starnúť a mať svoje telo rada aj s vráskami a šedinami. Tak zahoďte stereotypy, prestaňte s podceňovať a majte sa rada taká, aká ste, tu a teraz.
Foto: Shutterstock