Posledný októbrový víkend nás čaká to, čo tradične. Ručičky hodiniek posunieme naspäť o hodinu dozadu. Kvôli úspore elektrickej energie, ktorá by inak bola potrebná na večerné osvetlenie, dvakrát za rok prispôsobujeme čas ekonomickým potrebám. Čo však na to hovorí zdravie? Je to skutočne k nášmu prospechu? 

(Ne)normálne posuny 

Tzv. letný čas, ktorý sa začína poslednú nedeľu v marci a končí posledný víkend v októbri, nie je vlastne vôbec „normálny“. Platí síce väčšinu roka, no oproti času danému príslušným časovým pásmom je posunutý o hodinu dopredu. A nie každému sa to musí páčiť. Podľa prieskumov je väčšina populácie proti akýmkoľvek zmenám času a o zrušení tohto neprirodzeného systému sa v politických kruhoch diskutuje už niekoľko rokov. Ale zatiaľ čo v Rusku si na jar tohto roka ľudia posunuli hodinky dopredu naposledy a zaviedli tak letný čas celoročne, v EÚ neprešiel žiadny návrh o zrušení časového posunu.

Nepomohli nijaké argumenty, dokonca ani spochybnenie pôvodného dôvodu na zavedenie letného času. Podľa početných štúdií totiž nemá posun ručičiek hodín žiadny výraznejší hospodársky vplyv a úspora energie je v letnom období v porovnaní so zimným celkovo zanedbateľná. To sa však podľa odborníkov nedá povedať o vplyve tohto celého na ľudský organizmus.

Vnútorné hodiny

Posunúť ručičky hodín je jednoduchšie, ako posunúť naše vnútorné hodiny. Môže stratených či získaných 60 minút skutočne ovplyvniť naše zdravie? Praktická lekárka vysvetľuje: „Bez ohľadu na to, aké silné máme v byte žiarovky, náš organizmus stále podlieha prirodzenému biorytmu, keď sa budí so svetlom a s tmou zaspáva. Hoci sme moderným spôsobom života tieto prirodzené reakcie tela značne potlačili, stále ich v sebe po predkoch čiastočne máme. Východ slnka podmieňuje uvoľňovanie hormónov, ktoré podporujú metabolizmus, krvný tlak, teplotu tela a prísun energie potrebnej pre začiatok nového dňa. Západ slnka potom organizmus prepína do upokojujúceho režimu a procesy v tele spomaľuje. Keď tieto biorytmy niečo naruší, má to, samozrejme, vplyv na všetky vnútorné orgány a telesné funkcie, u citlivejších jedincov tak, prirodzene, môže dôjsť aj ku zhoršeniu celkovej zdravotnej kondície.“ 

Jedným z „rušivých elementov“, ktorý dokáže spoľahlivo rozhodiť naše vnútorné hodiny, je práve aj umelé skrátenie či predĺženie dňa. Všeobecne sa dá povedať, že zatiaľ čo na jar trpia posunom času najmä „nočné sovy“, na jeseň sú to „ranné vtáčatá“, biorytmy ktorých nabúra o hodinu dlhšia noc. Výsledkom je zvýšená únava, ospalosť počas dňa, bolesti hlavy, závraty, mrzutosť, znížená koncentrácia a obozretnosť, problémy s pamäťou, apatia, poruchy trávenia, nechutenstvo. A tu to zďaleka nekončí. 

 

Kde sa skrýva nebezpečenstvo 

Stupeň dezorganizácie biorytmov je veľmi individuálny. Na niekoho nemá časový posun takmer žiadny vplyv, citlivejších jedincov, starších a menej zdatných ľudí však môže veľmi negatívne ovplyvniť. A tým nepriamo aj osoby v ich okolí. Hlavné nebezpečenstvo sa týka osôb, ktoré pracujú na zmeny alebo ľudí, ktorí neraz lietajú cez rôzne časové pásma a narušenie cirkadiánneho rytmu ich tak postihuje často a opakovane. Takéto narušenie prirodzených bioprocesov organizmu môže hrať veľkú rolu v rozvoji mnohých chorôb vrátane rakoviny.

Ako ukázala nedávna štúdia vykonaná v USA, u žien pracujúcich na zmeny je výskyt rakoviny prsníka až o 50 % vyšší ako u žien s normálnym pracovným časom. Častejšie sa u mnohých jedincov vyskytujú aj psychické problémy, najmä náladovosť, problémy so spánkom, úzkosti a depresie. Objavuje sa priberanie na váhe, impulzívnosť, pomalšie myšlienkové pochody, zmeny v správaní, aj rozkolísaná hladina hormónov vrátane inzulínu, takže človek má potrebu jesť viacej sladkého. Hoci oba posuny času počas roka majú negatívny dopad na náš organizmus, najviac negatívny efekt má jarná zmena, keď sa noc o hodinu skracuje. V súčasnosti, keď už aj tak veľa ľudí trpí nedostatkom spánku, je strata ďalšej hodiny u väčšiny populácie kritická. Takže nie div, že sa únava organizmu musí nutne niekde prejaviť. 

Čo hovoria štatistiky 

Hoci ucelená odborná štúdia o vplyve časového posunu na zdravie človeka zatiaľ neexistuje, rôzne štatistiky z dní časového posunu hovoria za všetko. Napríklad podľa americkej štúdie z roku 1996 sa počet dopravných nehôd v deň nasledujúci po noci, keď sa menil čas, zvyšuje až o 8 %. Spánková deprivácia so sebou totiž prináša spomalenie reakcií, nepozornosť a roztržitosť, častejšie sú aj prípady mikrospánku.

Podľa ďalšej štúdie, tentoraz zo Švédska, by si po pretočení ručičiek hodiniek mali dávať pozor ľudia so srdcovými problémami. Počas 3 týždňov nasledujúcich po časovom posune narastá počet prípadov srdcových príhod o 5 %. Keď totiž človek nie je dostatočne odpočinutý, srdce musí zvládať vyššiu aktivitu a počet infarktov, ktoré sa často stávajú najmä v ranných hodinách, tak rýchlo stúpa. Rovnako ako počet samovrážd, ktorý sa však (čo je zaujímavé) týka v prípade časového posunu výhradne mužov. 

Ďalším sledovaným efektom zmeny času bola napríklad pracovná morálka. Podľa štúdií zamestnanci veľkých firiem pracujú pomalšie a podávajú nižšie výkony. Navyše sa zvyšuje nielen počet pracovných úrazov, ale dokonca aj ich závažnosť. A prípady pracovnej neschopnosti trvajú dlhšie. 

Prevencia proti problémom

Účinnou prevenciou všetkých eventuálnych ťažkostí je dostatok spánku a tekutín. Jednoducho postačí, keď v deň časového posunu pôjdete spať skôr. Citlivejší jedinci by si potom na pondelok mali naplánovať voľnejší deň, žiadne fyzicky či psychicky náročné akcie. 

Dobrá správa je, že hoci časový posun môže mať negatívny vplyv na množstvo ľudí, po niekoľkých dňoch sa organizmus so zmenou vyrovná a všetko sa vráti späť do normálu.

 

Foto: Shutterstock