Byť lepším človekom? Samozrejme, kto by to nechcel, však? Lenže ako na to? A predovšetkým – čo to vlastne znamená „byť lepší človek“?

Vlastne to záleží len na uhle pohľadu. Keď to zámerne trochu preženieme, môžeme za „dokonalých ľudí“ aj osoby, lepšie povedané „mašiny na zabíjanie“, ktoré sa riadia len cieľom (eliminácia nepriateľov) bez toho, aby sa nechávali zväzovať mučivými etickými otázkami. Väčšina z nás si však pod pojmom „lepší človek“ predstaví skôr niekoho, kto miesto pištole cieľavedome pracuje s vlastným vnútrom.

„Nad svojím tieňom môžeme zvíťaziť len vtedy, keď sa ho prestaneme báť a pozrieme sa mu do očí,“ vysvetľuje psychiatrička MUDr. Andrea Dutková. „Málo ľudí si trebárs samo od seba prizná, že pije alebo že sa prejedá. Lenže až potom sa môžu začať pýtať, prečo to vlastne robia.” Riešenie podobných problémov sa môže podobať telesnému cvičeniu. Do posilňovne chodíme preto, aby sme trénovali svoje telá. Na rovnakom princípe môžeme kultivovať aj svoje emócie, túžby a obsesie. 

Obraz o sebe

Jedným z nástrojov zlepšovania samého seba je napríklad tzv. self-image, sebaobraz. Mentálny „portrét“ seba samého – to, ako ma podľa môjho názoru vidia ostatní. Sebaobraz má veľkú moc preto, že sa podľa neho skutočne správam. Myšlienka tak má silu ovládnuť realitu. „Ak premýšľame o sebe ako o zlom človeku, potom stretávame ľudí, ktorí nám to budú pripomínať. Je nutné najprv začať vychádzať sám so sebou, zmeniť názory o sebe, a potom zmeníme aj to, čo alebo kto nás bude v živote stretávať,“ hovorí MUDr. Dutková.

Na zlepšenie samého seba dnes už existuje záplava počítačových a mobilných aplikácií. Ponuka je skoro nekonečná, takže len tri príklady. Program Evernote vám pomôže zapamätať si všetko možné od každodenných úloh až trebárs po spomienky na prvú lásku. Všetky tieto virtuálne „uzly na vreckovke“ sa v Evernote dajú ľahko vyhľadať. Program TraxItAll slúži na mapovanie a triedenie vašich zámerov a cieľov, program SimpleMind na zhromaždenie „geniálnych“ nápadov a vytváranie väzieb medzi nimi.

 

Závislosť na materializme

Mnoho ľudí svoj pocit „zlepšenia“ odvodzuje od vlastníctva stále väčšieho množstva materiálnych hodnôt. Už slávny psychiater Erich Fromm v knihe Mať alebo byť vysvetľuje, prečo je to tak. Vlastníctvo čohokoľvek nás uspokojí len na krátku dobu, pretože vnútornú prázdnotu nemôže zaplniť žiadna hmotná vec. „Zlepšenie vzťahu k svetu často vedie cez zdanlivé banality,“ zhŕňa doktorka Dutková.  Keď vyskúšate také cvičenie absolútnej prítomnosti, uvidíte, ako sa zlepší vaše prežívanie reality... Ľudia, ktorí chcú byť sami sebou, by sa mali naučiť žiť tu a teraz.

Všetci chceme byť výnimoční

Snaha byť lepším sa však dá aj prehnať. Niekedy sa to končí rovnako tragikomicky, ako keď kulturisti zmenia telá na neforemné hrudy svalov. Príkladom sú alfa samci – muži, ktorí musia byť vždy vo všetkom najlepší. Z evolučných dôvodov núti príroda k súťaživosti všetkých mužov, ale niekedy to prekračuje všetky medze. 

„Potreba dokazovať druhým svoju výnimočnosť je známkou vnútornej nezrelosti,“ vysvetľuje doktorka Dutková. Ale čo, keď je to obrátene? Pocit, že nie som dosť dobrý a preto musím dokázať viac než ostatní, predsa ťahá ľudstvo dopredu. Veľké objavy, úspechy, to všetko je dané snahou byť lepším. Psychoterapeutka ale nesúhlasí. „Napríklad taká olympiáda, na ktorej sa štvú ľudské pretekárske kone, závislé od adrenalínu. Ale myslíte, že sú v súkromí šťastní? Človek by mal robiť veci slobodne – nie kvôli výkonu, ale pretože ho to baví. Je nutné zmeniť názory o sebe a potom zmeníme aj to, čo nás bude v živote stretávať.“

Foto: Shutterstock