Päť minút, desať, nakoniec prichádzate neskôr o celú štvrťhodinu. Každý občas niekam príde neskoro. Lenže keď sa vám to deje niekoľkokrát do týždňa a na prstoch jednej ruky môžete spočítať stretnutia, na ktoré ste prišli včas, máte problém.

Čo je to nedochvíľnosť?

Každý občas nestíha a mešká, ale „prísť neskoro“ a „byť nedochvíľny“ podľa psychológa Petra Šmolku rozhodne nemôžeme brať ako synonymá. „Neskorý príchod môže byť vyvolaný neočakávanou situáciou v doprave, na nedochvíľnosť by sme však mali nazerať ako na osobnostnú charakteristiku alebo aspoň na odraz vzťahu medzi aktérmi – ak sme zvyčajne ako tak dochvíľni, ale v okamihu, keď sa máme stretnúť s osobou X, sa vždy oneskoríme, potom to nepochybne vypovedá niečo o našom vzťahu k tejto osobe,“ hovorí odborník.

Ľudia, ktorí stále chodia neskoro, ospravedlňujú svoje meškanie rôzne: že neznášajú stereotyp, že potrebujú adrenalín a poznáme aj takých, ktorí tvrdia, že za všetko vlastne môže ich detstvo – pedantský otec nútil celú rodinu dodržiavať takú disciplínu, že ich dnešná nedochvíľnosť je len formou protestu voči nemu. „Chronická nedochvíľnosť je rys osobnosti a ospravedlňovať ju tým, že neznášame stereotyp a podobne, je skoro to isté, ako keď agresor tvrdí, že len neznáša nespravodlivosť, a tak si to radšej s každým vyrieši hneď a bez okolkov,“ hovorí psychológ. Podľa špecialistu sa nedochvíľnosť spája s takými črtami, ako je egocentrizmus a absencia rešpektu pred druhými, takže opakované nestíhanie môžeme právom považovať za prejav síce nepriamej, ale predsa len agresie človeka, ktorý mešká, voči nám, ktorí na neho čakáme a máme teda plné právo byť naštvaní. Bohužiaľ, pravdepodobne tým nič nevyriešime.

Ako sa správať ku človeku, ktorý chodí neustále neskoro, a vám to prekáža?

Na túto tému si ľudia na internete vymieňajú až neuveriteľné množstvo rád a trikov. Medzi tie najčastejšie – v prípade, že ide o partnerov alebo iné blízke osoby – patrí nastavenie hodiniek alebo dohodnutie schôdzky na mieste v inom čase – namiesto o dvanástej, o jedenástej, ak obvykle prichádza o hodinu neskôr a podobne.

 

Psychológ je voči podobným postupom skôr skeptický: „Aj keby sa vám raz podarilo partnera oklamať, dlhodobo sa nič nezmení. Len to, že nabudúce bude on a priori predpokladať to isté, a tak hrozí, že sa už nikdy v jednom čase a na jednom mieste nestretnete,“ hovorí špecialista. Ak vám na dochvíľnosti druhého záleží, podľa psychológa uspejete skôr posilňovaním žiaduceho konania ako trestaním toho nežiaduceho. „Ak príde s menším oneskorením, než je jeho zvykom, potom by mala hneď nasledovať nejaká odmena,“ dodáva odborník.

Čo robiť s vlastnou nedochvíľnosťou?

Dôležité je zamyslieť sa nad dôvodmi, prečo chodíte neskoro. Nechce sa vám vstávať? Stále niečo hľadáte? Neviete, ako povedať inému človeku, že už naozaj musíte ísť? Dochvíľnosť je predovšetkým o sebakontrole. Niekedy nás desí prevziať zodpovednosť a riadiť sa podľa nejakých pravidiel o tom, že to či ono by sme mali alebo dokonca musíme. Ale vedzte, že bez nich je zložité dôjsť k cieľu, či už je to schôdzka, ktorú máte o hodinu, alebo naplnenie vášho veľkého životného sna. A ten predsa za nepodstatný nepovažujete, alebo…?  

Nájdite si teda vhodnú motiváciu. Prestaňte sa vyhovárať a pokúste sa nájsť na dochvíľnosti aj niečo pozitívne. Aký zisk vám z nej môže plynúť? Ako sa môže odraziť vo vašich vzťahoch s okolím? Požiadajte druhých o pomoc! Nech vám vašu nedochvíľnosť prestanú tolerovať, ale nech vás zároveň odmenia za snahu. Skúste sa vžiť do pocitov druhých! Ako im asi je, keď na vás opakovane čakajú? Ako sa to môže časom premietnuť do ich vzťahu k vám? Požiadajte ich, nech vám svoje pocity opíšu, ale hlavne už nikdy, naozaj nikdy, nehľadajte „objektívne“ výhovorky.

Foto: Shutterstock