Stáva sa, že v období zamilovanosti u partnera nevidíme vlastnosti, ktoré by nás mali varovať. Ktoré to sú? Prečo sme niekedy takí slepí a nedokážeme včas dať dolu ružové okuliare, aby sme si ušetrili neskoršie nepríjemné prekvapenia a sklamania? A aké to je, keď partnera príliš milujeme?

Milujem viac, ako je zdravé

Prehliadanie niektorých negatívnych aspektov partnerovho správania sa nedeje len v období zamilovanosti, teda počas prvého roka či dvoch. Niektoré ženy aj muži majú tendenciu ospravedlňovať svojich partnerov aj niekoľko desiatok rokov –a to je jasný dôkaz, že ich milujú viac, ako je zdravé. „Aby sme o niekom mohli povedať, že miluje viac, než je zdravé, musíme na ňom spozorovať, že mu vzťah evidentne prináša nejakú ujmu. Takto miluje napríklad človek, ktorý sa na verejnosti necháva od partnera ponižovať a ponižovaniu sa vôbec nebráni, naopak, snaží sa za každú cenu druhému vo všetkom vyhovieť,“ hovorí psychologička Alex Doležalová.

Takí ľudia sú ochotní pre vzťah stratiť dôstojnosť, peniaze, priateľstvo, obetovať túžbu po rodine, pokojnom zázemí a po deťoch. Sú akoby žili v temnej miestnosti so zatiahnutými závesmi. Všetci okolo nich vidia okná aj dvere, ktorými by mohli odísť, ale pre nich neexistujú. Niečo vnútri nich sa zmierilo s tým, že v tmavej izbe strávia celý svoj život. Viac, ako je zdravé, milujú podľa odborníčky muži aj ženy: ženy väčšinou obetujú svojich priateľov a záujmy, snažia sa všetok čas investovať do partnera a často sa nechávajú ponižovať až do úplnej straty akéhokoľvek sebavedomia; muži zase do svojich partneriek investujú najčastejšie peniaze – požičiavajú si tak dlho, až skončia na dne.

Pre jedných aj pre druhých milovať rovná sa trpieť. Neznamená to, že títo ľudia sú slabí alebo hlúpi, oni sú chorí a nemôžu si sami pomôcť. „Ide o určitú formu patológie a s ňou súvisiacu nezrelosť osobnosti. Jednoducho povedané: viac, ako je zdravé, miluje človek, ktorý nie je psychicky úplne dospelý, nevie sa spoľahnúť sám na seba, neverí si a nevie byť sám. Príčiny nezrelosti nachádzame väčšinou v detstve a v rodinných vzťahoch v detstve,“ dodáva psychologička. Vymeniť vzorec z detstva za nový a tým sa vyliečiť, si podľa odborníčky vyžaduje prácu na sebe samom za pomoci dlhodobej individuálnej psychoanalytickej terapie.

Pozor na varovanie

Už Sigmund Freud tvrdil, že podstatnú rolu hrá v láske a jej prežívaní temperament: napríklad u cholerika vzplanú pozitívne i negatívne vášne oveľa rýchlejšie ako u melancholika, iná bude aj intenzita ich prežívania. Keď k tomu prirátame fakt, že vo fáze zamilovanosti máme tendenciu vnímať svojich partnerov úplne skreslene a vidieť len to, čo vidieť chceme, nemožno sa čudovať zástupom odborníkov, ktorí varujú pred unáhlenými svadbami – hoci zamilovanosť z dvojice prýšti na míle ďaleko. Takému kroku sa síce mylne hovorí svadba z lásky, ale v skutočnosti je to takmer nesvojprávny akt, po ktorom by sa snúbenci často mali pripraviť na budúci nesúlad.

„Ľudia sa po pár mesiacoch nedokážu vnímať takí, akí v skutočnosti sú, a keď po čase opadnú zo vzťahu vášne, sú navzájom prekvapení, koho si to vlastne zobrali za muža alebo za ženu. Rozhodne by som neodporúčala vymazať zo vzťahu fázu chodenia a na to nadväzujúcu spoločnú domácnosť, pri ktorých sa môže dvojica lepšie spoznať a odhaliť nedostatky druhého,“ hovorí psychologička. Všetky negatíva pravdepodobne neodkryjete, ale možné zárodky budúcich problémov sa rozpoznať dajú. „Varovať by vás malo aj to, že partner sa za krátky čas známosti stihol niekoľkokrát opiť do nemoty, prípadne užil iné drogy v takej miere, že nezvládol svoje správanie,“ tvrdí odborníčka.

Obozretnosť odporúča aj v prípade, že vo vzťahu od začiatku pociťujete finančnú nepohodu. Ak máte pocit, že na partnera príliš doplácate a v dôsledku toho musíte obetovať mnohé zo svojich radostí, je to zlé! „Najmä ženy sú v túžbe po vzťahu ochotné zo svojich potrieb ustupovať natoľko, že až po niekoľkých mesiacoch odhaľujú pravú tvár partnera – zisťujú, že živia alkoholika alebo podporujú lenivého ‚mamičkinho maznáčika‘,“ dodáva. Samozrejme, už na začiatku by vám mala v hlave zablikať červená kontrolka aj pri nefungujúcom sexe. 

 

Zamilovanosť alebo láska?

Naozajstnú zamilovanosť môže podľa odborníkov človek zažiť len párkrát za život: dvakrát, štyrikrát, ale rozhodne nie viac. Keď im klienti hovoria, že boli zamilovaní už veľakrát, obvykle im neveria - tú pravú zamilovanosť zrejme ešte nezažili. Každopádne, ak k tomu dôjde a človek cíti ono povestné „šialenstvo“, nie je podľa psychologička dôvod tento cit mierniť alebo akokoľvek potláčať. „Človek by mal zmierňovať až svoje správanie, ktoré pod vplyvom zamilovanosti vedie k samodeštrukcii, teda k akejkoľvek forme osobnostného alebo sociálneho úpadku,“ hovorí odborníčka.

Keď potom zamilované poblúznenie odznie, nastane jedna z dvoch možných situácií. Buď človek zistí, že vzťah stál iba na zamilovanosti – na chemických základoch, na ktorých sa stavať nedá, alebo cíti, že zamilovanosť už síce prešla , ale partner zostáva aj tak tým najbližším človekom, s ktorým si rozumie. V tom prípade je to láska.

Psychologičku klienti často navštevujú s otázkou, čo majú robiť, keď svojho partnera milujú viac, než on ich – je to normálne, alebo človek smeruje k veľkému sklamaniu? „V takých prípadoch nie je nutné podliehať panike. Vzťahová dynamika obvykle v čase funguje tak, že dochádza k výmene pozícií – závislejší sa stane menej závislým a naopak,“ hovorí odborníčka.

„Ak človeka znepokojuje miera vlastnej lásky, nemusí sa nútiť k oslabovaniu svojich citov. Mal by si len naordinovať minimalizáciu prejavov svojej lásky.“ Čo to znamená v praxi? Napríklad, že s vyznaním lásky počkáte až na partnerovo, odpustíte si večné otázky ohľadne jeho citov, odpustíte si rôzne „službičky“ a nebudete to vždy vy, kto bude iniciátorom milostných hier alebo kto bude vyžadovať jeho neustálu prítomnosť vo vašej blízkosti. Hranica medzi spaľujúcou vášňou a veľkou nenávisťou býva veľmi tenká, preto buďte od začiatku obozretní a nenechajte svoju lásku prerásť v posadnutosť.

 

Foto: Shutterstock