Existujú ľudia, ktorí sa snažia dostať za každú cenu na vrchol. Pre úspech by obetovali aj svoje zdravie. Potom sú však aj takí, ktorí si žijú pokojný život bez toho, aby ich zožierala túžba predbehnúť všetkých ostatných. Do ktorej skupiny patríte vy?

Porovnávanie s druhými

Túžba vyniknúť sa môže týkať všetkých oblastí ľudského života. Pre niekoho znamená úspech perfektná rodina, niekto ho meria podľa postupu v zamestnaní alebo výšky účtu. Nie každý je však ochotný venovať úspechu rovnaké úsilie, pretože nie každému sa tejto vlastnosti dostáva v rovnakej miere.

To, ako sa naša osobnosť bude v tomto ohľade vyvíjať, sa pritom nedá rozpoznať od raného detstva. Malým deťom záleží hlavne na výsledku a sú rady, keď za nich niekto trebárs postaví hrad z piesku. Vlastný výkon si totiž uvedomujeme a sme naň hrdí až po treťom roku živote. 

Potom sa celý život porovnávame a zrovnávame s druhými. Naše správanie, konanie aj jeho motívy sú ovplyvňované sociálne a môžu byť, pochopiteľne, ovplyvňované pozitívne aj negatívne. Takzvanú sieť motivačných znalostí si vytvárame celý život. Niektoré sa ukážu ako funkčné, niektoré nie, no podľa toho svoje ambície priebežne upravujeme.

Strach o budúcnosť

Rozhodujúcu časť ctižiadostivosti teda získavame v prostredí, kde rastieme, a výchovou. Podľa antropológov je základným faktorom, ktorý určuje našu mieru ambícií, predovšetkým rodina a zásadnú rolu pritom hrá spoločenské postavenie, v ktorom sa nachádza. 

Pri vykonaných výskumoch sa vychádzalo z rodín rozdelených na štyri základné skupiny: chudobné rodiny, rodiny strednej triedy, hornej strednej triedy a bohaté rodiny. Ukázalo sa, že pre členov prvých dvoch skupín sú prílišné ambície skôr zbytočným luxusom a bohaté rodiny ich nevyhnutne nepotrebujú. Najviac ambicióznych ľudí podľa záverov pochádza z hornej strednej triedy. Ako možné vysvetlenie môže byť fakt, že ľudia z takých rodín majú síce relatívne dobre zaistené ekonomické aj spoločenské zázemie, ale dopredu ich môže poháňať strach z toho, že by o to všetko mohli prísť. Snažia sa preto dostať ďalej, aby si zaistili slušné prostriedky, aby nemuseli mať obavy o svoju budúcnosť.

 

Základom je rodina

Prijímame vzorce, postoje a názory našich rodičov. Jasným príkladom je, že ak by ste svoje dieťa celé detstvo zhadzovali, že nevie, tak jeho ambícia nebude určite stať sa spevákom. Ak však chcete vychovať ambiciózne dieťa, mali by ste mu predkladať síce náročne, no splniteľné úlohy, oceňovať jeho úspechy a jeho neúspechy brať na ľahkú váhu. 

Ide o vrodenosť? 

Miera ambícií je daná kultúrou a výchovou, ale istá časť môže byť skutočne aj vrodená, čo by sa dalo vyvodiť na základe správania zvierat, pri ktorých sa tiež prejavuje istá miera ambícií. Zvieratá, ktoré majú vyššiu ctižiadostivosť, sa čoskoro ocitnú v pozíciách vodcov alfa jedincov. Napríklad u vlčích šteniat sú alfa jedince jasne rozpoznateľní ešte dávno pred tým, než sa osamostatnia. Sú totiž na prvý pohľad viac rýchly, zvedavý a bojovný, tým pádom si dokážu vydobyť viac priestoru aj potravy, a to potom dáva určujúci smer celému ich životu. 

Alfa jedince sa dokonca dožívajú aj vyššieho veku. Na druhej strane je dokázané, že alfa jedince majú v krvi zvýšenú hladinu hormónu kortizolu, ktorý sa vyplavuje pri strese. Alfa samce šimpanzov tiež trpia, na rozdiel od svojich menej ctižiadostivých kolegov, častejšie žalúdočnými vredmi a osudným sa im často stane aj infarkt. Aj to môže byť výstrahou pre človeka, aby si nedával príliš veľké ambície, pretože by mu mohli privodiť zdravotné, alebo psychické problémy.

Príliš veľa emócií

Príliš vysoká motivácia a úsilie znižujú našu výkonnosť. Dokázal to americký vedec R. G. Stennet. Účastníci jeho pokusu dostali rovnakú úlohu, no boli rozdielne motivovaní. Zatiaľ čo prvá skupina mala riešenie úlohy pojať skôr ako overenie vlastných schopností, druhej bola za úspešné vyriešenie sľúbená finančná odmena. Tak bola vyvolaná ctižiadostivosť strednej intenzity. Tretia skupina mala pracovať čo najrýchlejšie, aby sa jej podarilo prekonať doterajší rekord, a zároveň bola účastníkom prisľúbená vyššia odmena. Najlepší výsledok prekvapivo preukázala druhá skupina, pretože podľa záverov R. G. Stenneta príliš silná ctižiadostivosť spôsobuje emocionálne vzrušenie, ktoré pôsobí negatívne na nás výkon. 

Príliš veľké ambície škodia aj medziľudským vzťahom. Ctižiadostiví ľudia bývajú často menej vnímaví k ostatným vo svojom okolí, pretože si idú tvrdo za svojím cieľom. Prehnané ambície však môžu byť aj znakom toho, že sa daný človek snaží zakryť svoj komplex menejcennosti. 

Chytrý neznamená ctižiadostivý

Inteligencia nemá žiadny priamy vplyv na mieru ambícií. Tie ovplyvňujú nielen „veľké“ veci, ale napríklad aj to, či ráno vstaneme z postele a pôjdeme do práce, pretože našou ambíciou môže byť „len“ uživiť rodinu. 

Ambície inteligentného človeka sa budú líšiť od ambícií menej inteligentného jedinca len v tom, že budú trebárs na pohľad „menšie“, alebo skrátka iné. Otázka je, či ich dotyčný dokáže skutočne dosiahnuť. Aj veľmi inteligentný a vzdelaný človek môže mať tak veľké a nerealistické ambície, že ich nakoniec nedokáže naplniť. 

 

Foto: Shutterstock