Vo fyzike je to jasné, protipóly sa priťahujú. Je to tak aj v partnerských vzťahoch? Čím to je, že s niektorými ľuďmi to medzi nami zaiskrí, kým s inými tento pocit nezažijeme? Ako je to teda s príťažlivosťou pri zoznamovaní sa a ktoré vzťahy sú perspektívnejšie z pohľadu podobnosti či odlišnosti partnerov?

Keď preskočí iskra

Na začiatku vzťahu sú obvykle dvaja ľudia, medzi ktorými preskočila iskra – pri zoznámení vyhodnotili (vedome alebo podvedome), že si sú sympatickí. Ak ste sa niekedy snažili dať svojich dvoch kamarátov dokopy, zrejme ste uvažovali o tom, či si vzájomne „sadnú“. Keď siahneme do ľudovej múdrosti, existujú hneď dve príslovia, ktoré vrhajú svetlo na danú problematiku. Paradoxne sú úplne protichodné.

Jedno vraví „vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá“, kým druhá tvrdí, že „protiklady sa priťahujú“. Ktoré tvrdenie je podľa vás a vašich doterajších skúseností pravdivé? Kým laická verejnosť je v názoroch nejednoznačná, psychológovia majú celkom jasno v tom, že príťažlivosť protikladov je skôr populárny mýtus ako realita. Vedci sa jednoznačne prikláňajú na stranu podobnosti partnerov ako predpokladu povestného iskrenia. Väčšinu z nás priťahujú skôr ľudia, ktorí sú nám v niečom podobní.

Angela Bahns, profesorka psychológie, tvrdí, že rozpoznanie podobnosti v raných štádiách zoznamovania je zásadné pre rozhodnutie vzťah s niekým ďalej rozvíjať. Inak povedané, ľudí, ktorých vnímame ako zásadne odlišných, máme menší záujem spoznať na priateľskej, dokonca intímnej úrovni.

Slovo „vnímať“ je v tomto kontexte zásadné. Spokojnosť v partnerskom vzťahu totiž súvisí viac s vnímanou, než so skutočnou podobnosťou osobností. Inými slovami, nezáleží ani tak na tom, či majú partneri rovnaké osobnostné črty. Dôležitejšie je, že si to myslia.

Podobnosť vs. odlišnosť

V inej štúdii kolektív výskumníkov z Wellesly College a univerzity v Kansase podrobil 1500 párov, ktoré žijú v rôznej forme partnerského či priateľského vzťahu, sérii otázok týkajúcich sa ich hodnôt, postojov, predsudkov a osobnostných charakteristík.

Ich cieľom bolo porovnať, ako podobní, respektíve odlišní sú partneri. Výskumníci zároveň chceli určiť, či ľudia žijúci v dlhodobých vzťahoch majú toho navzájom viac spoločného. Nie prekvapujúco sa ukázalo, že partneri zdieľali podobné presvedčenia nezávisle od toho, ako dlho sa poznali.

Výsledok je konzistentný s prevládajúcim zistením, že to, čo skutočne prispieva k prvotným sympatiám i dlhodobému fungovaniu partnerských vzťahov, je podobnosť názorov, hodnôt a životných presvedčení.

 

On sa zmení

V realite sa stáva, že stretneme niekoho, kto nás zaujme istými črtami, no existujú povahové alebo názorové rozdiely, ktoré sa rozhodneme dočasne ignorovať s presvedčením, že časom sa to zmení. Hoci nás okolie a ľudia, s ktorými sme v častom kontakte, do určitej miery formujú, ďalšia štúdia z „dielne“ už spomínaných výskumníkov vrhá menej optimistický pohľad na perspektívu zmeny. Ich zistenia poukázali na to, že ľudia žijúci v partnerských vzťahoch nemajú sklon významne svoje životné postoje, hodnoty a názory časom meniť.

Ak sa teda spoznáte s niekým, kto vás, povedzme, fyzicky priťahuje, ale nezdieľate spolu názory na zásadné veci, len ťažko môžete čakať, že sa to časom zmení. Nezmení. Zásadné názorové a hodnotové rozdiely, ktoré sú predmetom vašich sporov na začiatku vzťahu, budú zrejme prítomné aj po rokoch spolužitia.

Otázka, ktorú si však určite položte na začiatku vzťahu, je, či aj v prípade, že sa názory na danú vec u vášho partnera časom nezmenia, dokážete s tým žiť. Ak áno, smelo do toho, vzťahy sú poväčšine predsa založené na kompromisoch. Ak s tým žiť nedokážete, nestaňte sa obeťou vlastných nerealistických očakávaní.

Prečo sa protiklady tak priťahujú?

Prečo vidíme v praxi toľko párov, ktoré sú očividne zložené z protikladov? Rozdielnosť je príťažlivá. Vraví sa, že každý má niekde vo svete tú svoju stratenú polovičku. Akoby sme prirodzene túžili nájsť si niekoho, vďaka komu sa staneme kompletnými – niekoho, kto vyplní miesta, ktoré nám chýbajú, a tak spoločne vytvoríme funkčnú, celistvú jednotku.

Iná teória zase tvrdí, že naša prirodzená tendencia byť priťahovaní protikladmi je v podstate podvedomá potreba vyrovnať sa so slabšími stránkami nás samých. A tiež to, že si nájdeme partnera, ktorý je nám protikladom, nás núti prekonávať prekážky a teda aj vlastné slabé stránky, ktoré by sme inak nezdolali.

Iste, v živote sa stretneme s najrôznejšími vzťahovými konšteláciami. Jedno je však isté – hoci sú pre nás protiklady príťažlivé, v praktickom živote je spolužitie dvoch vrán, zdá sa, perspektívnejšie. Na dlhodobo šťastný vzťah máte šancu najmä s tými, ktorí sú vám podobní v názoroch a postojoch na pre vás zásadné veci. Otázkou zostáva, čo sú pre vás tie zásadné veci.

 

Foto: Shutterstock