Muž 21. storočia má svoju rodinu živiť, pomáhať s domácnosťou a navyše byť manželkiným dôverníkom. U manžela predchádzajúcej generácie stačilo, aby zaopatril rodinu, nebil ženu a deti a nechľastal. „Ale teraz,“ vysvetľuje rodinný terapeut Terry Real, „musí manžel ženu vypočuť, vcítiť sa do jej problémov. Byť verný a nemať násilnícke sklony už zrazu nestačí.“

Čo vyžadujú ženy od mužov

Predtým mal manžel svoju úlohu jasnú: zaopatriť a chrániť, možno vyniesť smeti. Nároky sa ale dramaticky zmenili. A to bez toho, aby ich s mužmi niekto preberal a oni sa tým cítia zaskočení. Úspech v kariére pre nich odjakživa znamenal automatické uznanie zo strany partnerky.

Pre väčšinu žien je stále neodškriepiteľnou  podmienkou toho, aby partnera rešpektovali. Máloktorá žena chce, aby jej náprotivok prestal byť ambiciózny alebo aby mu nezáležalo na tom, koľko zarobí. Avšak navyše by mal byť pre svoju polovičku najlepším kamarátom, dôverníkom, skrátka, jej spriaznenou dušou.

Dvojaké vlastnosti

Finančný riaditeľ je vo svojej profesii úspešný okrem iného preto, že sa mu nedostáva empatia. Úspech a hrdinstvo sú stále podmienené predovšetkým tým, že si muž drží odstup, koná rozhodne. Autor kníh Prečo sú muži, akí sú a Prečo muži zarábajú viac, Warren Farrell, vysvetľuje: „Najväčší problém je, že to, čo robí muža v práci úspešným, je zárukou jeho zlyhania doma." Najväčší problém dnešného muža je vcítiť sa do pocitov svojej ženy. Sám bol totiž vychovaný bez toho, aby sa snažil rozumieť svojim vlastným pocitom a aby ich potláčal.

Žena aj muž majú potrebu dôverného, blízkeho vzťahu, ale pre oboch to znamená niečo úplne iné. Keď je manžel doma, nechápe, čo by ona od neho ešte chcela. Nie je predsa s nikým iným, nie je v krčme s kamarátmi, je s ňou. Manželka ho zatiaľ pozoruje, ako upíja z pohára piva, pohodlne rozložený pred televízorom; toto pre ňu neznamená mať ho, toto len vyvoláva túžbu zabiť ho.

Príklad z Ameriky

Američanky pochopili, že účinnejšia je cesta jasných rozvrhov; muž nerád háda, potrebuje presne vedieť, čo sa od neho chce, a najlepšie vo forme prehľadných bodov. Má to ale háčik. Terapeuti a psychológovia si v posledných desiatich rokoch všimli, že práve tieto „ideálne rovnoprávne páry" spolu už nechcú spať. Predvlani predstavili vedci verejnosti zábery, ktoré ilustrujú nápadnú odlišnosť medzi prepojením mozgových buniek u ženy a u muža. 

Kým u detí sú tieto rôznorodosti zanedbateľné, medzi 14. a 17. rokom sa začnú výrazne prejavovať. Vo chvíli, keď muž začne poslušne robiť to, čo od neho žena chce, vyhovie jej, zároveň ju prestane priťahovať. Tým, ako muž a žena vykonávajú rovnaké úkony, stiera sa rozdiel medzi pohlaviami. Inak povedané – ten druhý pre nás prestane byť dostatočne zaujímavý a sexuálne príťažlivý.

 

Nechaj muža žiť

Muži uznávajú, že manželstvo si žiada kompromisy a obete. Muž žijúci v manželstve pracuje dlhšie, zarába viac a postupuje v kariére rýchlejšie ako jeho slobodní kolegovia. Muž berie svadbu nielen ako deklaráciu lásky, ale aj ako verejný záväzok splniť očakávania spoločnosti. Pocit zdieľania, ideálnej rovnosti, ktorú manželky dnes hľadajú u svojich partnerov, sa mužom dostáva od ich kamarátov.

The Times nedávno zverejnili prieskum, podľa ktorého mužom čas strávený s priateľmi prospieva; nemali by preto mať pocit, že si ho musia kradnúť a že to je na úkor času stráveného s partnerkou. Rovnako tak by si ženy mali dopriať čas na priateľstvo mimo rodiny. Umožní im to potom doma vytvárať jemne nepriateľské prostredie. Udržiavať napätie, ktoré sa netýka stále len toho, na kom je rad vo vysávaní, je totiž nevyhnutné na to, aby medzi partnermi neprestala preskakovať iskra.

Každodenný boj je vítaný

Všeobecne vzaté, bez každodenného bojovania v brnení trpezlivosti sa nezaobíde ani deň v manželstve. Máme to vôbec teda potrebné? Nech si každý nájde svoju odpoveď. Každý dobre vie, prečo by so svojím partnerom mal či nemal byť. Jediný objektívny argument je ale taký, že pre deti naďalej zostáva fungujúca rodina tým najlepším miestom.

 

Foto: Shutterstock