Nie všetko, čo sa dá spočítať, sa počíta a nie všetko, čo sa počíta, sa dá spočítať. Táto veta bola na ceduli, ktorá údajne visela v Einsteinovej kancelárii. A čo si o intuícii myslia psychológovia a vedci? Kedy ju máme poslúchať a kedy radšej rozmýšľať racionálne?

Vieme viac, než tušíme

Kognitívna veda odkrýva fascinujúce podvedomie, o ktorom nám Freud nikdy nepovedal: Myslenie prebieha skryte. Štúdie automatizovaného vnímania, bezprostredných pocitov, reči tela a tvorivosti odhaľujú naše intuitívne schopnosti. Premýšľanie, pamäť a postoje sa prejavujú v dvoch rovinách: vedomej/zámernej a podvedomej/automatickej.

Psychológ PhDr. John Bargh tvrdí, že pre väčšinu ľudí je skoro neakceptovateľná premisa, že väčšina nášho každodenného premýšľania, cítenia a konania sa odohráva mimo naše vedomie. Máme síce tendenciu pevne veriť tomu, že v živote postupujeme zámerne, že sa riadime podľa vedomých rozhodnutí.

Ale v skutočnosti naše vedomie preceňuje svoje vlastné možnosti. Zoberme si napríklad obyčajnú každodennú reč. Bez toho, aby sme o tom príliš premýšľali, spustíme a slová plynú. Skoro ako by ich za nás vypúšťal niekto iný, zatiaľ čo my stíhame zároveň myslieť a robiť rad iných vecí.

Mimovoľné dešifrovanie

Vybavujete si okamih, kedy si niekoho meriate pohľadom a ihneď registrujete jeho gestikuláciu, výraz, spôsob vyjadrovania? Tieto „úlomky" správania sú často fantasticky veľavravné, prekvapivo informatívne, výstižné. Dvaja harvardskí psychológovia PhDr. Ambady a PhDr. Rosenthal natáčali na video reakcie svojich kolegov. Dali im úlohu sledovať správanie niekoľkých profesorov v priebehu troch 10-sekundových klipov (na začiatku prednášky, uprostred a na jej konci) s tým, že majú otestovať ich sebavedomie, energickosť a vrelosť.

Výsledky sa neuveriteľne kryli s tým, ako študenti svojich profesorov hodnotili na konci semestra. Ukázalo sa dokonca, že k rovnako spoľahlivým záverom sa dá dospieť iba počas štvrtiny jedinej sekundy. Skôr než vôbec stačíme zapojiť mozog, zistíme, že už milujeme alebo, naopak, neznášame nového suseda či kolegu.

Je to schopnosť, ktorej sa nám dostáva od pradávna. Keď náš predok blúdil hlbokým lesom a narazil na cudzinca, musel sa okamžite rozhodnúť, či voči nemu bude tento človek ústretový, alebo či je pre neho nebezpečný. Jeho život závisel od toho, ako rýchlo a ako správne to odhadol z výrazu a reči tela neznámeho. Náš mozog vyhodnocuje skúsenosti, radí ich a ukladá. Len čo sa objaví povedomý príklad, je nám potom zrazu jasný v ďalekosiahlej súvislosti. Tomu hovoríme záblesk intuície.

 

Kedy načúvať svojej intuícii?

Robte to, keď ide o niečo, s čím máte skúsenosti. Intuícia je vlastne obdoba odbornosti. Ak odmala hráte tenis, počúvajte na kurte svoj inštinkt, a nie „chytrého" partnera. Existuje rad príkladov, kedy profesionálni športovci pohoria, ak hru príliš racionalizujú. Potom, keď sa rozhodujete, či potrebujete ďalšiu diagnózu. Načúvaním „reči vlastného tela" môžete predísť vážnym zdravotným komplikáciám. Ak lekárka odbije vaše pretrvávajúce príznaky slovami, že to nie je nič vážne, ale vám neprestávajú naďalej vŕtať v hlave, dajte na svoje pocity.

Rovnaké je to v prípade peňazí, napríklad, keď ide o takú zásadnú investíciu, akou je byt alebo dom. Ukazuje sa, že v týchto prípadoch sú úspešnejší tí, ktorí sa viac než na analýzu trhu spoliehajú na svoju intuíciu. Intuícia je tiež prekvapivo spoľahlivejšia ako pri výbere nábytku v IKEI, tak pri výbere životného partnera.

Tiež vsaďte na intuíciu, keď vás v nezvyčajnej situácii znenazdajky rozbolí brucho. Telo sa snaží donútiť vás prehodnotiť správanie, pretože vám bezprostredne hrozí nebezpečná situácia. Znie to pritiahnuto za vlasy, ale odborná literatúra je plná príkladov, kedy sa dotyční vďaka tejto žalúdočnej výstrahe (väčšinou v neznámom prostredí alebo v styku s neznámym človekom) vyhli lúpeži alebo násiliu.

Kedy je dobré riadiť sa radšej rozumom?

Hlavne vtedy, keď sa snažíte odhaliť lož. Neexistujú ľahko odhadnuteľné známky toho, že vám niekto klame. Ďalej sa riaďte rozumom, keď sa rozhodujete ponúknuť niekomu prácu. Ak sa vaša intuícia prikláňa k proti (hoci váš kandidát má preukázateľnú skúsenosť a vynikajúce odporúčania), zabudnite na ňu. 

Je pravdepodobné, že reagujete na základe povrchných pocitov. Dotyčný vám napríklad pripomína niekoho, koho nemáte radi, s jeho výkonom a prínosom pre firmu to nemá nič spoločné. V tomto prípade je tak lepšie pozerať na vec racionálne.

 

Foto: Shutterstock