Mnohí v ňu veríme. Avšak, existuje láska na prvý pohľad, alebo je to len mýtus či leitmotív románov pre ženy? Ak aj je skutočná, môže byť láskou na celý život? Môže, nič sa však nedeje samo a musíme sa o to pričiniť. 

Čo je to láska?

Láska k Bohu, láska materská, láska milenecká? A prečo, ak hovoríme o láske, hovorievame zároveň o srdci, hoci ide o úplne iný orgán, ako je ten, ktorý rozhoduje – totiž náš mozog, odkiaľ vychádzajú všetky signály. Radosť aj úzkosť, láska aj nenávisť. Úlohou srdca je len rozbúšiť sa pri zbadaní milovanej alebo nenávidenej bytosti, nie vyvoliť si ju. Mozog, aby spracoval a vyhodnotil základné informácie, má k dispozícii nielen naše zmysly – zrak, sluch, čuch, chuť a hmat – ale aj nahromadenú skúsenosť.

Často si predstavujeme mozog ako počítač, do ktorého vedome i mimovoľne ukladáme najrôznejšie dáta. Je v nich obsiahnuté, čo sme sa v doterajšom živote dozvedeli, čo sme zažili, načo sme mysleli, o čom sme snívali. Nie sú usporiadané tak, aby sme mohli kliknutím vyvolať to, čo momentálne potrebujeme. A napriek tomu v určitom astrálnom okamihu ten signál príde a nám napadne: to je on (alebo ona)! Do určitej miery je to chemický proces, zlúčenina telesných potrieb a vysnívaných túžob.

 

Láska na prvý pohľad

Znenazdajky, bez nášho pričinenia sa objaví niekto, kto nás zaujme viac než ostatní a ku komu sme priamo magicky priťahovaní. Veľakrát v tom nemusí hrať rolu jeho alebo jej zjav, intelekt, správanie, oblečenie, žiadne estetické či iné kritériá. Prosto len preskočí iskra. Takú lásku môžeme prežiť hoci aj stokrát za život.

Niekedy sa skončí snívaním, pri ktorom sa dobre zaspáva, inokedy jednorazovým sexom, alebo trvá dlhšie, spravidla ale nanajvýš dva roky, kým – ako bolo vedecky overené – v nás účinkuje sexuálny feromón a spôsobuje tak neodolateľnú telesnú príťažlivosť, až sa nám zdá, že nemôžeme jesť ani spať, kým sa neocitneme v náručí milovanej bytosti.

Stav zamilovanosti môže byť však aj zničujúci, ba nebezpečný, zvlášť ak nie je opätovaný. Onen vášnivý plameň lásky na prvý pohľad môže prerásť do hlbokej obojstrannej lásky, no nemusí. Zamilovať sa nie je to, isté čo milovať. Doktor Miroslav Plzák kedysi vysvetľoval, čo je to pravá láska, na príklade: Keď sa manžel dlho nevracia domov, mladá manželka žiarli a zúri, pretože jediné, čo si dokáže za jeho absenciou predstaviť, je nevera. Stará manželka sa bojí, či sa mu niečo zlé nestalo.

Hlboká láska

Láska na prvý pohľad je krásny, avšak aby len tak čoskoro neskončila, musí prísť iniciatíva od oboch partnerov. Až postupne obaja pochopia, že láska je hlavne partnerstvo založené na dôvere, solidarite, súcite a na vzájomnom rešpekte a úcte.

Nie je to len obdiv, fyzická príťažlivosť a sexuálne radovánky. Akokoľvek sú tieto tri veci nutné, nedávajú samy osebe záruku, že budeme schopní milovať bez pocitu vlastniť. Že sa všetko nezmení na sebecké majetníctvo, súperenie, podozrievavosť a nakoniec napríklad aj na nenávisť. Avšak spomínaná dôvera a solidarita s rešpektom dokážu prechovávať lásku na prvý pohľad po celý život.

 

Foto: Shutterstock