Práva a povinnosti nás a našich partnerov nám často nedávajú spávať. Čo si môžu dovoliť ľudia okolo nás a čo je už príliš? Máme vybudované svoje útočisko, ktoré nám dovoľuje rozvíjať svoje schopnosti a spoznávať nové veci? Kde pramení strach, agresivita a závisť v akomkoľvek vzťahu? Odpoveď nájdete v nasledujúcich riadkoch.

Uvedomenie si povinností a komunikácia

„Každému problému vo vzťahu sa dá predchádzať. Či už správne nastavenou komunikáciou, ktorá prichádza v príhodný čas, alebo uvedomením si svojich práv a povinností,“ hovorí poradkyňa a koučka v oblasti vzťahov Emily Grun. „V niektorých situáciách je dobré neuzatvárať sa do seba a byť odvážny. Vhodné nastavenie slov však neovládame všetci podľa pravítka, a aj to je niekedy dobre. Nemôžeme byť predsa za každých okolností dokonalí.“

Podľa Emily Grun nastávajú nezhody ohľadom vyrovnaných partnerských pozícií v povinnostiach práve tam, kde sa ozývajú korene vzorcov správania z predošlých vzťahov alebo zo vzťahov rodičov. K úplnému pochopeniu vedie správna sebaanalýza, ktorú vám určite neurobí partner vykrikujúci počas hádky všetky vaše „nedostatky“.

„Každý máme svoj malý svet a robíme v ňom to najlepšie, čo vieme, aspoň sa tak domnievame. Treba si však uvedomiť, že partner má tiež svoj svet. A medzi týmito dvoma svetmi sa nemusí za každú cenu nachádzať čistá pravda a poriadok. Rozuzlenie toho, ktorý z týchto svetov prináša to najlepšie a má väčšiu cenu pre vzťah, je v podstate gordický uzol. Buď si uvedomíte, čo chcete a čo nie a dáte to asertívne najavo druhému partnerovi, alebo vás čaká spletitá chodba reakcií nadväzujúcich jedna na druhú v ťarche nepochopenia,“ dodáva odborníčka.

Z čoho budujeme vzťahy

Základňou pre naše vzťahové konštelácie v dospelosti sa stáva aj pocit bezpečia a nádeje, ktoré sme si vybudovali počas detstva. Nádej ako taká vzniká práve v období, keď rozvíjame všetky naše schopnosti a chceme všetko objavovať. Budujeme ju v spojitosti s istotami, ktoré nám poskytuje rodinné zázemie a určité predvídania schopné situácie či rituály. Deti sa usilujú o rozvíjanie zručností, získavanie nových schopností, rozvíjanie ciest smerom k cieľom a hľadanie nových skúseností. Inými slovami, prirodzeným stavom zdravého dieťaťa je preskúmanie a nádej.

Nádej je stav, v ktorom očakávame pozitívne výsledky v živote kvôli našim schopnostiam rozvíjať jasné, náročné a dosiahnuteľné ciele, identifikovať stratégie alebo cesty k týmto cieľom a získať motiváciu potrebnú na aktívne sledovanie cieľov. Výskum poukazuje na ľudí dosahujúcich lepšie výsledky s nádejou, ako na ľudí s lepším fyzickým a duševným zdravím. Napriek tomu, že proces rozvíjania nádeje sa začína v ranom detstve, pokračuje do dospelosti a ovplyvňuje všetky naše vzťahové situácie. Proces rozvoja nádeje sa začína tým, že jedinec má „bezpečnú základňu“.

Bezpečná základňa nie je fyzickým objektom. Skladá sa z tých ľudí v našom živote, ktorí sú neustále k dispozícii a reagujú na nás v čase potreby, a ktorí nás podporujú pri dosahovaní našich osobných zmysluplných cieľov. Pre zdravé vzťahy v budúcnosti je potrebné, aby aspoň jeden člen domácnosti dokázal vhodným spôsobom byť k dispozícii a pripravený reagovať, keď je požiadaný o pomoc, aby povzbudil a aj pomohol aktívne; vhodné je to až po tom, keď je o to požiadaný a je to nevyhnutne potrebné.

 

Autonómne správanie

Odborníci sa zhodujú na tom, že prílišné kontrolovanie či už vo výchove alebo vo vzťahoch neprispieva k pocitu bezpečnosti a vytváraniu takej dôležitej súčasti života, ako je nádej a vlastne aj dôvera. Neustále otázky ohľadne rôznych činností, citové vydieranie a nepríjemný tón reči, to všetko v nás vytvára pocit neistoty.

Až 90 percent partnerov vo vzťahu, kde ten druhý partner vytvára zázemie väčším podielom, uviedlo, že im to pomohlo viac sa uvoľniť a presadiť sa v náročnejších životných situáciách. Podmienkou ale bola partnerova dôvera v to, že ten druhý to nezneužíva. Nedôvera totiž ide ruka v ruke so závisťou a pocitom ublíženia.

Pre zaujímavosť, výskumníci Grolnick, Frodi a Bridges v roku 1984 počas výskumov zistili, že matky, ktoré sa správali viac autonómnejšie, mali deti, ktoré boli počas herných aktivít vytrvalé. Nadväzujúce výskumy z roku 1993 preukázali a potvrdili, že menej kontrolované deti naozaj majú v porovnaní s deťmi pod neustálou kontrolou omnoho viac trpezlivosti a vytrvalosti. Tieto zistenia naznačujú, ako ovládanie rodičov bráni rozvoju nádeje a autonómie v ich deťoch.

Opraviť nastavenie?

Samozrejme, v dospelosti nepomáha neustále odvolávanie sa na výchovu z detstva. Spracovanie vnútorných bolestí sa zakladá na správnej definícii svojich potrieb alebo nenaplnených túžob. Nastavenie na úspech, ktorý značí nádej, na šťastné konce a aj začiatky, znamená ukončenie premýšľania na úrovni obete.

Zodpovednosť, ktorú už máte vo svojich rukách, znamená premenu životných situácií na benefity, ktoré vám buď pomôžu k hlbšiemu sebapoznaniu alebo k vyvrcholeniu s radikálnou zmenou premýšľania. Namiesto premieľania každého stretu s tvrdou realitou, je vhodné sústrediť sa na to, ako vyzerá pocit dostatku a bezpečia. Pomôže vám to prísť na to, čo je pre vás podstatné. Keďže v živote neprichádza nič samé od seba, musíme na sebe intenzívne pracovať a určiť si správne priority.

Začať vyžarovať pocit bezpečia môžete jednoducho, a to napríklad kultiváciou vašich vyjadrení a tónu hlasu. Len krôčik potom máte k tomu, aby ste mohli lepšie pochopiť nielen seba, ale získali silnú empatiu. Vytvoríte totiž priestor na vyjadrenie sa, namiesto okamžitého zastrašenia.

 

Foto: Shutterstock