Neúspech je bežnou súčasťou života každého z nás. Problém však nastáva najmä vtedy, keď sa k neúspechom postavíme tak, že máme kvôli nemu sklony trestať samých seba. Začneme si nahovárať, akí sme nemožní. Ani si pritom neuvedomujeme, ako si týmto prístupom ubližujeme. Kľúčom je naučiť sa inak vnímať samých seba. 

Sebavedomie je našim obrazom

Naše sebavedomie je akýmsi filtrom nášho vnútra, ktorý rozhoduje o našom úspechu aj neúspechu v živote. Tento postoj zastávaj aj uznávaný psychológ Archibald D. Hart. Obraz toho ako sa vidíte vy sami totiž vysielate do vášho okolia a ak si neveríte vy sami, ako vám môžu veriť iní ľudia? 

Začína to strachom z toho, že niečo nezvládnem. Ako opisuje 27-ročná Petra, pred obchodným stretnutím sa jej začnú potiť dlane, cíti úzkosť a pernamentne pochybuje o svojich schopnostiach. Jej podobným ľuďom potom pripadajú iní viac sebavedomí, viac schopní a úspešní. 

Práve takýto nedostatok sebavedomie môže dokonca viesť až k sebaodcudzeniu a zároveň k absolútnej strate dôvery k ostatným ľuďom z nášho okolia. Často hrozí, že sa takýto človek stiahne do svojej ochrannej ulity, stráni sa ostatných. Druhou možnosťou je, že si začne nahovárať, že ho ostatní ohrozujú a začne sa chovať nadradene, agresívne a arogantne. 

Výchova

Sebapodceňovanie má ako všetko ostatné svoj zárodok. Vždy prídu situácie, ktoré zrazia človeka na dno. Stroskotá nám ľúbostný vzťah, prídeme o zamestnanie, zradí nás kamarát, alebo máme problémy so štúdiom. Tieto čiastočné nezdary však zvyknú prešumieť a po krátkej, či o čosi dlhšej dobe ich zvykneme prekonať. Je tu však jedna zložitejšia vec a to nezvládnutá výchova. 

Základy nášho vzťahu s rodičmi totiž budujú našu dôveru v seba a i v okolitý svet. Tí majú niekedy tendenciu žiadať niečo, na čo ešte dieťa vývojov nemá. Psychologička upozorňuje, že si treba uvedomiť, že každé dieťa má iné tempo vývoja, ktorú by sme mali rešpektovať a hlavne ho neporovnávať s inými deťmi, ani jeho súrodencami. Dieťa by malo cítiť lásku rodičov, aj keď sa mu nedarí.

 

Spoločenské normy 

Ak aj máme milujúcich a pozorných rodičov, nezaručuje to, že budeme cítiť spokojnosť so sebou samým. Sú to totiž akési spoločenské normy, ktoré nám vravia, že ak chcem byť „in“ musíme byť štíhli, sebavedomí, vzdelaní, inteligentní, či úspešní v zamestnaní. K tomu všetkému máme byť dokonalými matkami a stále ostať mladí a svieži. Jednoducho máme byť dokonalí. 

Tento problém vplýva najmä na vyvíjajúcich sa tínedžerov. Stačí niekoľko nevinných poznámok na jeho výzor, alebo inú „nedokonalosť“ a komplex je na svete. Aj preto je vhodné svojím deťom nedávať pocítiť ich nedokonalý vzhľad. Radšej sa sústreďme na zdravšiu stravu a zapájajme ich do pohybových aktivít. 

Byť sám sebou

Veľa ľudí trpiacich komplexami málo poznajú samých seba a nazerajú na seba cez „čierne okuliare“. Falošným obrazom o sebe zakrývajú svoju skutočnú osobnosť. Základom všetkého je však poznať svoje chyby i prednosti a prijať sám seba. Len vtedy aj podľa psychológa zmeníme k lepšiemu. Sebaprijatím zmeníme k lepšiemu nie len vzťah k sebe ale aj k druhým. Viac úprimnosti k sebe znamená aj viac tolerancie k iným ľuďom. Všetci máme právo byť samým sebou a naša hodnota nemusí byť vždy určená len zvonku. 

Získať nový pohľad na samého seba je zložitý, avšak nie nemožný proces. Chce to len odvahu. Ako hovorí francúzsky filozof Michel de Montaigne, hovoriť o sebe menej, než je pravda, je hlúposť, nie skromnosť. Buďte k sebe úprimná, no položte si otázku, či ste spokojná, alebo vám niečo chýba. Čo vám páči a čo nepáči? Snažte sa svoje chyby prijať. Hľaďte na seba ako na človeka, ktorý sa pokúša o zmenu. Dôležité je uvedomiť si, čo vám v tom bráni a stanoviť si hranice, ktoré majú odbúrať tlak z okolia. Stanovte si ciele, nie len profesionálne, ale aj osobné. Každý jeden čiastkový úspech vám dodá novú vlnu energie, tak začnite hneď. A myslite na to, že nikto nie je dokonalý.

Foto: Shutterstock