Veľa žien v okolí je single. Ak sa ich spýtate, prečo je to tak, povedia, že podľa nich sa muži boja dnešných úspešných emancipovaných žien. Je tomu tak naozaj, alebo je pravda úplne iná? Ak si totiž neviete nájsť vhodného partnera, problém môže byť aj vo vás.

Prehnané nároky

V poslednom čase pribúda žien, ktoré sa nie a nie s niekým zoznámiť. Chyba však niekedy nie je v tom, že by sa muži báli úspešných žien, ale že tie majú 10 minútové zoznamy požiadaviek, ktoré musí takýto muž spĺňať a veľké sklony k narcizmu. Potom pre nich nie je žiaden chlap dosť dobrý. Samozrejme, ani v tomto smere nie sú všetky ženy rovnaké, ale mnoho prípadov potvrdzuje. Rastúci trend ženských nárokov pociťujú aj muži. Kým im pred 30-rokmi podľa mnohých stačilo, že muž mal prácu a bol na nich dobrý, teraz chcú aby mal prácu, bol dobrý, mal svaly, peniaze, bol skvelou opatrovateľkou atď.

Potvrdzuje to aj psychologička Katarína Filasová Szabadosová: „Naozaj si všímam, že mnohé dnešné ženy stratili pojem o tom, čo je reálne. Dosť nás v tom masíruje výchova, knihy, filmy, časopisy. Skôr ako vyrastieme, vytvoríme si obraz toho, ako dokonale by mal vyzerať a fungovať náš partner, a ak sa potom o nás začne uchádzať Jožko od vedľa, tak ho ani neberieme vážne. A čakáme, a vyberáme a hľadáme takého, v ktorom sa snúbi mužskosť a jemnosť a sila a citlivosť, má vybraný vkus, ale pobije sa za nás v bare, ukazuje svoje obavy, ale zároveň má jasný názor – no prosto nezmysel,“ vysvetľuje špecialistka.

„Navyše, ak sa kamarátkam posťažujeme, že ten, ktorého máme doma, včera nechcel umyť riad, tak nás začnú nabádať, nech sa s takým sebcom okamžite rozídeme, čo dosť žien nakoniec urobí. A potom sa cítime samé a nechápeme, čím to je, že toho pravého nie a nie nájsť,“ dodáva odborníčka.

Epidémia ega

Kde sa vzali také veľké ženské nároky? Americký časopis Psychology Today zverejnil rozsiahly článok o narcizme. Spomína v ňom prieskum, podľa ktorého došlo za posledné dve dekády medzi ľuďmi k obrovskému nárastu narcistického správania – údajne 67 %, ale medzi ženami je tento nárast obzvlášť dramatický. V západných štátoch už má tento jav nejakú dobu aj svoje meno.

V Británii o ňom píšu ako o epidémii ega, v USA ako o syndróme Sexu v meste, lebo údajne odštartoval s extrémne narcistickou hlavnou hrdinkou rovnomenného seriálu. Prejavuje sa tým, že ženy majú obrovské nároky nielen na seba, ale hlavne na všetkých okolo. Lucy Taylor, redaktorka britského denníka Daily Mail, o tom píše: „Máme pocit, že svet sa vďaka našej úžasnosti a výnimočnosti točí len okolo nás. Preto vyžadujeme toľko pozornosti, zahŕňanie lichôtkami a adoráciou, neuspokojíme sa s ničím a neznesieme žiadnu kritiku. Ako stále riešime sami seba a svoje vlastné šťastie, žijeme v presvedčení, že sme krajšie, chytrejšie, talentovanejšie a zaslúžime si niečo viac. Ale čo ak sme v skutočnosti úplne obyčajné ženy?“

 

Podľa redaktorky sa epidémia ega prejavuje v práci aj vo výchove detí, ale vôbec najzreteľnejšia je práve v oblasti zoznamovania a randenia. Vo svojom článku uvádza príklad textu z lifestylového časopisu, kde sa redaktorka pýtala rôznych žien okolo tridsiatky, prečo sú dlhodobo single. Najčastejšie odpovede oslovených žien? Som príliš vzdelaná, príliš nezávislá, príliš úspešná, príliš svoja a muži to neznesú.

Všetky sme výnimočné

Ťažko ukázať na jeden jediný vplyv, ktorý môže za to, že nás zahrnula taká veľká epidémia narcizmu, ostatne, asi ich bude celá kombinácia. Odborníci sa zhodujú v tom, že na začiatku bude pravdepodobne výchova, kedy sa počas posledných pár rokov deťom vtĺka do hlavy, že sú výnimočné a lepšie ako ostatné, keď sa im zo života odstraňujú všetky prekážky, a hovorí sa im, že si zaslúžia úspech a šťastie. Pokračuje to aj v dospelosti, kedy nám to isté pravidelne pripomínajú reklamné slogany, časopisy a v poslednej dobe aj niektorí koučovia.

„Ženy sa celé stáročia ponižovali, a tak túto tému berú ešte o to vážnejšie,“ hovorí psychologička a dodáva: „Ide v podstate o také vyrovnanie nerovnováhy: dlho sme boli ponížené, tak teraz na sebe budeme pracovať a povýšime sa, aby sa to vyrovnalo. To je vo vývoji prirodzené. Vezmite si napríklad, keď niekto narazí na problém, že nedokáže povedať nie a chce to zmeniť. Druhá fáza väčšinou býva, že hovorí nie úplne každému a všade. Problém je, že trvá, kým človek dôjde k nejakej sebareflexii a nájde rozumnú mieru, kedy povedať áno a kedy nie.“

Bez štipky sebareflexie to teda nepôjde. Lenže s výnimočnosťou ide jeden problém. Ak totiž budeme všetci výnimoční, dá sa to vôbec ešte považovať za výnimočnosť? A môže potom takáto výnimočnosť ospravedlniť také vysoké nároky na všetkých a všetko?

 

Foto: Shutterstock