Aktuálne karanténa spojená s koronavírusom prinútila mnoho ľudí pracovať z domu. To vedie k zvýšenému riziku odkladania svojich povinností na neskôr. Ako teda vyhrať súboj s tzv. prokrastináciou v ťažkých domácich podmienkach?

Nejde o lenivosť ale nedostatok vôle

Na začiatok je dobré povedať, že prokrastinácia nie je lenivosť. „Lenivý človek nechce robiť nič. Fláka sa a je s tým stavom spokojný. Napriek čomu chudák prokrastinátor by rád niečo urobil, ale nemá dostatočnú vôľu začať,“ vysvetľuje psychologička Zdeňka Židková. Dnešné deti a následne aj dospelí, ktorí z nich rastú, sa nevedia kontrolovať a nemajú to, čo hranice vo výchove prinášajú – sebakontrolu, silnú vôľu, vytrvalosť ísť cez prekážky.

Len sa pozrite, ako sme sa zrazu začali mať všetci radi. „Vykrikujeme, že naša osoba je na prvom mieste, a nič nepríjemné nemienime robiť. Prijali sme ako skutočnosť, že keď nás nebaví práca, nie je povinnosťou robiť ju dobre alebo dokonca ju vôbec vykonávať. Nikomu nenapadne, že záujem často prichádza až s výsledkami,“ hovorí odborníčka, podľa ktorej v posledných rokoch úplne zmizla schopnosť odrieknuť si krátkodobé pôžitky a riešiť zložitejšie situácie, čo je predpokladom životnej úspešnosti takmer v čomkoľvek.

Prečo prokrastinujeme

Okrem výchovy, ktorá vytvára pre prokrastináciu ideálne podhubie, je podľa psychologičky za stratu sebaregulácie zodpovedné aj veľké množstvo neobmedzených možností. V každom prvku nášho života je ich toľko, že nevieme, čo si vybrať. Všetko je dostupnejšie a zdanlivo jednoduchšie, ale väčšinou len do chvíle, než sa musíme rozhodnúť. Pretože nevieme ako a nikto nám neporadí, čo je najlepšie alebo najdôležitejšie a odkiaľ vlastne začať, vec odkladáme.

Neistota a strach z neúspechu. Obrovské množstvo neistoty sa často mení na strach sa do niečoho vôbec pustiť, aby človek neurobil chybu, aby si nevybral zle, aby nedošlo k tomu, že by napríklad náhodou neuspel. Na to sa potom nabaľuje vyčerpanie. Potom aj nedefinovaný cieľ. Toto je typické pre študentov, ktorí študujú, aby niečo študovali, ale nebaví ich to, takže sa snažia vyhnúť všetkým povinnostiam. Platí to však aj pre ľudí, ktorí si dávajú extrémne ciele v takej ďalekej budúcnosti, že im pripadá, akoby ich nemali nikdy dosiahnuť. Až ich to vystraší a oni potom nemajú motiváciu pracovať na nich.

 

Prokrastinácia je zlozvyk

Každý z nás niekedy odkladá. „Keď sa učíte na skúšky, máte odovzdať projekt alebo urobiť dane, radostne umývate okná, leštíte nábytok alebo čítate blogy. Zároveň máte v hlave spočítané, kedy už musíte prestať so svojimi zástupnými aktivitami, aby ste stihli, čo je potrebné,“ hovorí expertka. Takáto prokrastinácia nie je choroba, ale zlozvyk. A najlepšia rada, ako sa vysporiadať s nejakým zlozvykom, je maximálne si skomplikovať podmienky, ktoré ho sprevádzajú. Napríklad: chcete prestať čítať esemesky počas šoférovania? Hoďte mobil na zadné sedadlo, kam naň nedočiahnete. Čím menej je niečo pohodlné, tým pravdepodobnejšie to prestanete robiť.

Že sa vôľa a sebakontrola dajú posilňovať dobrovoľným vystavením sa nejakému nepohodliu, spomína vo svojej knihe o prokrastinácii aj Petr Ludwig. Tréning vôle podľa neho funguje podobne ako tréning svalov, a tak môžeme prokrastináciu postupne výrazne eliminovať. Výhodou je, že trénovať vôľu sa dá kdekoľvek. Spomínaný autor napríklad poprosil zubára, aby mu nedával umŕtvenie. „Bolo to nepríjemné, ale keď si človek povie, že sa tým posilňuje, bolesť má zrazu zmysel a dá sa vydržať. Všeobecne je dobré vždy vo všetkom hľadať zmysel.“ Dobre je tiež podľa neho rozdeliť si veľkú a nepríjemnú povinnosť na menšie časti.

Dovoliť si lenivosť

Niekedy pomáha aj to, že keď máte tendenciu prokrastinovať od niečoho dôležitého, jednoducho to prijmite a danú úlohu prestaňte robiť. Ale zároveň namiesto nej nerobte vôbec nič iné – neupratujte kúpeľňu, neprezerajte internet, nepíšte plán práce na budúci týždeň. Budete prekvapení, ako rýchlo sa začnete nudiť a vrátite sa k pôvodnej úlohe.

Pre niektorých ľudí je odkladanie takým veľkým problémom, že si s podobnými tipmi jednoducho nevystačia. Čo potom? Väčšinou sa k vám signál k zmene dostane od vášho okolia. Ak odkladáte činnosti až do tej miery, že vám kvôli tomu hrozí napríklad vyhodenie zo školy alebo z práce, niekto vám najskôr minimálne naznačí, že máte problém, s ktorým by ste mali ísť k doktorovi. To je moment, kedy by ste mali mať dostatok sebareflexie, aby vám došlo, že to skutočne máte urobiť. A to teraz hneď!

 

Foto: Shutterstock