Rozmýšľali ste niekedy nad tým, prečo máme tendenciu stále sa ospravedlňovať? Niekedy sa totiž ospravedlňujeme dosť často a to aj bez príčiny. Nadmerné ospravedlňovanie však škodí. Aj preto je dobré presne vedieť, kedy to potrebné je a kedy zasa nie.
Niekedy sa nám naše neustále ospravedlňovanie stane zlozvykom. Potom sa ospravedlňujeme aj za veci, za ktoré to nie je potrebné robiť. Partnerovi alebo partnerke zato, že sme nešli za nákup. Pritom ho mohol spraviť aj on, alebo ona. Rodičom, že sme ich neprišli cez víkend pozrieť, aj keď sme im to dopredu nesľúbili a pod.
Prečo to vlastne robíme, aj keď sme si často vedomí, že tým ubližujeme sami sebe? Zbytočným ospravedlnením si totiž privodíme pocit viny, pritom sme ani nemuseli učiniť nič závažne zlé. Kde sa táto potreba neustále sa ospravedlňovať berie?
Problém je výchova
Veľa ľudí má v sebe potrebu neustáleho ospravedlňovania sa zakorenenú od svojho detstva. Ako hovorí psychológ Petr Šmolka, výchova nás dokáže dosť kruto poznačiť. Už malé deti sú totiž nabádané ospravedlniť sa aj v situáciách, kedy nepociťujú vinu. Je to totiž jedna z najviac spoľahlivých ciest, ako tú vinu vyvolať.
Notorických ospravedlňovačov často spoločne charakterizuje extrémne nízke sebavedomie a pocit, že prijatie od ostatných ľudí si treba zaslúžiť. Je tu však aj opačná strana. V nadmernom ospravedlňovaní môže byť ukrytá potreba manipulovať okolím a ospravedlnenie býva forma, ako si také konanie ospravedlniť.
Dve zásadné chyby
Ak máme vyššie už toľkokrát spomínaný problém, zjavne nechápeme dve veci. Prvou je, že každý z ľudí má právo chybovať. Záleží len na konkrétnom jedincovi, či sa cíti previnilo a má potrebu odprosiť sa za svoje konanie. Ak sa tak necíti, je to zbytočnosť.
Druhou vecou je, že ak aj niekto je nevinný a ospravedlní sa len formálne, nemusí mu dôjsť, že týmto správaním vyvolá negatívne reakcie. Buď je jasné, že to nemyslel vážne, alebo vzbudí dojem, že má na svedomí prehrešok. Skutočnosť pritom môže byť úplne opačná.
Z toho potom vzniká, že niektorí ľudia sa ospravedlňujú, keď to vôbec nie je nutné a naopak zabúdajú na to, keď by to nutné bolo. Paradaxom teda je, že najťažšie je ospravedlniť sa tam, kde by to bolo skutočne potrebné. Môže ísť pritom len o hlúpe spory, kde treba uznať, že nemáme pravdu.
Kedy sa ospravedlniť?
Dokáže človek rozoznať, kedy je ospravedlnenie na mieste a kedy je zbytočné? Existuje jedna možnosť. Keď nastane situácia, v ktorej sa budete mať potrebu ospravedlniť, zabudnite na všetky vzorce od rodičov, učiteľov a ďalších. Skúste sa v tej chvíli rozhodnúť slobodne podľa svojich pocitov. Overte si, či je vaša chyba závažná a skutočne niekomu komplikuje život. Nie je to síce jednoduché, no pomôcť vám môžu aj kurzy asertívneho správania sa. Minimálne sa tam naučíte to, že máte práva robiť chyby ale aj ako za tieto svoje prehrešky niesť zodpovednosť.
Ak máte pocit, že ospravedlniť sa je nevyhnutné, urobte tak čo najskôr a v žiadnom prípade to neodkladajte. Môže sa stať, že sa pri odkladaní nakopia ďalšie problémy, vy sa budete cítiť viac ukrivdený a bude to pre vás ťažšie. Netreba tiež zabúdať, že ospravedlnením nemusia byť len slová, ale aj rôzne gestá zmieru ako „Idem si urobiť kávu, dáš si tiež?“, alebo len objatie. Treba však konať vhodne a včas.
Foto: Shutterstock