Zamilovať sa je jednoduché. Zostať sám sebou aj vo vzťahu je oveľa zložitejšie. Stratiť svoju identitu a rozpustiť sa v blaženom MY, je často nebezpečná hra o čas. A koniec koncov vás to môže doviesť aj k ukončeniu celého vzťahu.

Nemôžem dýchať

Tendenciu rozpustiť svoje JA v mene lásky má v určitej fáze vzťahu každý. To je podľa psychológov úplne normálne a prirodzené, obzvlášť keď sú obaja zúčastnení ešte veľmi mladí a spoznávajú svet spolu. Dokonalé splynutie potom môže vyzerať rôzne. Sú páry, na ktorých to nespoznáte, páry, ktoré sa držia za ruku, páry, ktoré sa držia za ruku, aj keď idú autom, páry, ktoré nosia rovnaké oblečenie a jedia rovnaké jedlá, a potom páry, ktoré bez seba neurobia ani krok a hovoria o sebe zásadne v množnom čísle.

„Je prirodzené, že sa partneri začnú prepájať. Prepájaniu sa hovorí emocionálna fáza. Do istej miery je príjemná, ale skôr či neskôr nás začne obmedzovať a ohrozovať našu integritu. Dostaneme sa do patovej situácie, kedy strašne potrebujeme, aby nás partner chápal a potvrdzoval nás – sme od toho závislí. Čím viac to potrebujeme, tým menej to od partnera dostávame. Takto vzniká závislosť,“ vysvetľuje psychologička Leona Dyrehauge emocionálnu fázu, ktorá nadíde v každom vzťahu.

Keď jeden povolí, tým viac začne tlačiť ten druhý, pretože cíti, že druhý ubral. Ale MY sme predsa MY. Vo vzťahu začína ubúdať kyslík, čo ale neznamená, že príde búrka, ktorá vzduch prečistí. Naopak. Taká patová situácia môže trvať mesiac, rok alebo trebárs dvadsať rokov. Záleží na tom, ako hlboko sa v takom vzťahu obaja zahniezdia. „To sú potom také tie páry, ktoré sa neustále hádajú a sú na seba zlí, ale pritom sú neustále spolu,“ vysvetľuje odborníčka.

Dvaja sú viac ako jeden

Niektorým ľuďom môže však taký vzťah skutočne dlhodobo vyhovovať. Súvisí to s tým, ako sme na tom sami so sebou, teda aký je náš vnútorný obraz o nás samých a aké pevné sú naše presvedčenia a pravidlá. Teda aká pevná a konzistentná je celá naša osobnosť. Pokiaľ nedrží príliš pokope, tým väčšiu potrebu potom máme oprieť sa alebo sa rovno povesiť na druhého. Zlá správa je, že si však väčšinou hľadáme partnerov, ktorí to majú podobne, takže splynutie síce býva rýchle, ale nemáva dlhé trvanie, pretože skôr či neskôr sa vo vzťahu začnú obaja preťahovať a pokúšať sa s tým druhým manipulovať. Fáza MY nás však môže nejakú dobu saturovať, pretože dvaja sú jednoducho vždy viac než jeden a obaja si dodávajú nejaký čas silu aj sebavedomie. Prečo to teda nefunguje večne?

Ten najväčší problém je podľa terapeutky v tom, že v takom vzťahu nie sú partneri schopní akceptovať nielen hranice toho druhého, ale ani tie svoje. Spoločné e-mailové schránky alebo heslá k počítačom sú toho najlepším dôkazom, pretože nie je lepší spôsob, ako prísť o svoje súkromie. Všetko je teraz spoločné, vrátane nákupov, konverzácie s priateľmi, ale aj snov a tajných prianí, pretože tajnosti sa v takom vzťahu nepripúšťajú. A práve preto býva v takých vzťahoch najviac žiarlivosti. Pokiaľ ten druhý nedaj bože náhodou zavadí okom o niekoho iného, alebo si zakryje displej svojho mobilu pri písaní esemesky, je to z druhej strany brané ako zrada a signál, že čosi je v neporiadku.

„To je prejavom toho, že absolútne netolerujeme súkromie toho druhého. Napríklad teda toho, že by mohol mať iný názor než ja, alebo že by sa mu dokonca mohol páčiť niekto iný. Keď sa správam takto, neuvedomujem si, že každý človek je individualita a že ja nie som jej súčasťou. Taký pár čaká ešte dlhá cesta, pretože zatiaľ vystupujú len ako MY. Čo môže byť na nejaký čas fajn, ale zrelý vzťah to určite nie je. Zrelosť sa prejavuje tým, že viem, kto som JA, a že stojím na vlastných nohách,“ dodáva odborníčka.

 

Bezpečné MY

Na to byť MY si nemusíme nijako zvlášť zvykať, naopak. Je to prirodzenosť, na ktorú sme odmalička zvyknutí. MY sme boli už od samotného počatia a potom sa nechali ako MY rozmaznávať celé detstvo. Spomienka na bezpečné MY zostáva hlboko vrytá do pamäti a my máme celý život tendenciu ľahko skĺznuť späť. Vo vzťahoch sa potom prispôsobujeme, trápime sa tým, čo si o nás myslí ten druhý, hľadáme porozumenie a potvrdenie seba samého. Tendencia naskakovať do takýchto závislostných vzťahov je typická práve v prípadoch, kedy „splynutie“ MY nebolo v priebehu detstva a dospievania dostatočne naplnené.

To, čo však vzťah v určitej fáze potrebuje, ja takzvaný proces diferenciácie. To znamená, po prvej fáze absolútneho prepojenia od partnera trochu odstúpiť a uvedomiť si, čo chcem ja a čo je moja identita. A tiež, či sme vôbec schopní uniesť, že niečo nebude tak, ako si to praje môj partner. Pokiaľ touto fázou vzťah neprejde, partneri sú potom vo vzťahu veľmi neslobodní, pretože lipnú na tom, čo si o nich myslí ten druhý a či ich „potvrdí“.

V dlhodobejších vzťahoch je to podľa odborníčky o to ťažšie, že sa partneri poznajú natoľko, že si doslova vedia čítať myšlienky. Takzvané mapovanie mysle znamená, že stačí jeden kratučký pohľad a okamžite viete, čo si ten druhý myslí, alebo dokonca čo povie. Vzájomné uznávanie hraníc a sloboda každého sa odráža aj v sexualite. Pokiaľ žena nie je schopná ustáť ani svoju modrú sukňu, pretože sa partnerovi páči viac červená, potom si ťažko v sexe presadí svoju obľúbenú polohu.

Ako sa vyhnúť problémom

„Vyhnúť sa tomu dá tak, že na to budem vo vzťahu myslieť a všímať si, kde som to ešte ja a kde už začínam splývať,“ dodáva psychologička, ktorá prípadne odporúča partnerskú terapiu. Je totiž dôležité pochopiť, prečo sa vás vlastne toľko dotýka, keď vám partner hovorí, čo mu prekáža, čo by ste na sebe mohli zmeniť, a prečo potom máte tendenciu to brať ako zradu a nepochopenie.

Skúste si predstaviť, že vám trebárs naznačí, že by ste mali schudnúť. Môžete reagovať tým, že vás to síce nepoteší, ale uznáte, že na tom niečo je. Alebo to môžete vziať ako priamy útok na vaše citlivé miesto. O to bolestivejšie, že váš partner, ktorý je nielen vašou najbližšou osobou, ale priamo vašou súčasťou, predsa musí vedieť, že s nadváhou bojujete celý život. „Je len na každom, aby si v sebe urobil poriadok a nemotal sa v kruhu vzájomného obviňovania,“ dodáva psychologička. 

Foto: Shutterstock