„Být stále mlád, to bych si přál, být stále mlád, vzepřít se jednou provždy kalendáři, jen mladost, nikdy stáří,“ spieva český slávik Karel Gott. Určite však nehovorí len za seba. Honba za večnou mladosťou je syndróm dnešnej doby a niektorým z nás dá naozaj zabrať. Prečo je to tak?
Starnutie je prirodzený proces a nikto z nás nemá šancu uniknúť mu živý. Je však pravda, že s postupom histórie sa starne inak a najmä dlhšie. Len za posledné storočie vzrástla priemerná dĺžka života zo štyridsiatich na viac ako sedemdesiatpäť rokov. A to nehovorme o tom, že v dobe starovekého Ríma ľudia umierali v priemere ako dvadsaťdvaroční. Nečudo, že vtedajších ľudí nedesili vrásky, zubné protézy ani znížená pohyblivosť v starobe, pretože sa týchto nepríjemností väčšinou ani nedožili. V dnešnej dobe pri troche šťastia a zdravých návykoch čakajú človeka desiatky rokov prežitých v starnúcom tele. Niektoré fyziologické funkcie už začínajú upadať pred dvadsiatym rokom a mnohé krátko po ňom. Máme teda omnoho dlhší čas na premýšľanie o blížiacej sa smrti.
Mágia mladosti dnes
Dnešný boj proti prejavom starnutia však vyzerá inak. Antioxidanty, wellness, hormóny, DHEA, AHA kyseliny, melatonín, botulotoxín, to sú relikvie protistarnúcej mágie dneška. „V súčasnosti neexistuje diéta, vitamínové, hormonálne doplnky ani doplnky minerálov, správanie alebo životospráva, o ktorej by bolo dokázané, že spomaľujú ľudské starnutie,“ upozorňuje profesor Steven N. Austad, špecialista vo výskume starnutia z univerzity v Idaho. „Niektoré bežne ponúkané prostriedky proti starnutiu sú zdraviu prospešné, ale nemusia mať na starnutie žiadny vplyv. Iné ani zdraviu neprospievajú a ďalšie môžu byť škodlivé. Ale pretože už kadečo vieme o deštrukčných a životu nebezpečných procesoch, je pravdepodobné, že existujú niektoré nádejné metódy pôsobiace proti starnutiu a že v neďalekej budúcnosti sa uplatnia,“ dodáva optimisticky.
Syndróm večnej mladosti sa neprejavuje iba navonok skupovaním omladzujúcich preparátov a vyhľadávaním procedúr, ktoré sľubujú pripraviť vás o nadobudnuté roky. Je to proces, ktorý sa odohráva najmä v nás vnútri, v našej hlave. Vedomie, že mám hodnotu, iba ak vyzerám mlado a vitálne, tak ako márne pokusy uniknúť smrti tým, že sa zamaskuje skutočný biologický vek, potom ovplyvňujú aj celkový prístup k životu. Takíto jedinci sa nielenže urputne snažia mlado vyzerať, ale žijú aj spôsobom života, ktorý zodpovedá skôr ľuďom na prahu dvadsiatich rokov. Žiadne vzťahy, žiadne deti, žiadne záväzky. Veľa cestovania, adrenalínové športy, divoké večierky a mnoho ľudí okolo seba. Najmä nie nudu a stereotyp. Ich život sa odohráva v divokom tempe, často práve zo strachu, že ak by na chvíľku spomalili a zastavili sa, mohli by si všimnúť, ako im uteká. Aj preto váhajú usadiť sa, prebrať zodpovednosť a viesť „bežný konvenčný život“.
Prečo nechceme starnúť?
Zdá sa, že počet ľudí, ktorí sa zúfalo snažia uniknúť zákonitostiam prírody, rok čo rok rastie. Čo stojí za ich zúfalými pokusmi zvrátiť biologické pravidlo alebo tento fakt aspoň vytesniť z vedomia? Svoju rolu nepochybne hrá aj našou spoločnosťou široko prijímaná predstava, že mladosť je hodnotná a žiaduca, zatiaľ čo staroba je niečo nežiaduce, nepríjemné, čo sa jednoducho musí nejako „doklepať“. Zamestnávatelia dávajú prednosť mladým uchádzačom o prácu, všade okolo nás sa to priam hemží informáciami o tom, ako vyzerať mlado a ako na sebe zapracovať, v reklamách sa stretávame väčšinou so sviežimi a atraktívnymi hercami, ktorí majú predstavovať našu bežnú realitu. Vonkajším tlakom sme priamo nútení snažiť sa vyzerať vždy aspoň o trochu lepšie, než vyzeráme teraz.
Niekedy má panika z pribúdajúcich vrások oveľa hlbšie korene. Môže sa za ňu schovávať napríklad strach zo smrti, ktorá raz nepochybne príde a ktorá sa ozýva práve cez ochabujúce telo. Každý z nás sa s otázkou vlastnej smrti skôr či neskôr stretne a bude nútený sa s ňou nejakým spôsobom vyrovnať. Prijať tento fakt je ťažšie pre osoby, ktorým v živote chýba zmysel. Pokiaľ necítia naplnenie a pocit zmysluplnosti vlastnej existencie, nečudo, že sa pokúšajú skrývať sa pred blížiacimi rokmi a aspoň na pár rokov spomaliť nezvratný osud. Keď nemám dobrý pocit z dobre odvedenej práce, snažím sa získať nejaký čas navyše. V prípade, že som však spokojný sám so sebou a so spôsobom života, ktorý žijem, nemusím sa zúfalo brániť prirodzenému toku času a udalostí.
Syndróm večnej mladosti môže mať aj iné zdroje. Ak bola dotyčná osoba nútená predčasne prijať zodpovednosť a správať sa príliš skoro ako dospelá, napríklad pretože jej zomrel niekto z rodičov alebo jej v detstve nebola poskytnutá potrebná starostlivosť, je dosť možné, že dospelosti sa bude brániť pre túžbu konečne si odžiť chýbajúce detstvo. V týchto, rovnako ako aj v predchádzajúcich prípadoch, potom môže vhodne pomôcť dlhodobá psychoterapia. Kozmetické preparáty a zázračné omladzujúce procedúry majú totiž svoje limity. Aj napriek ich úzkostne intenzívnemu používaniu sa i ľudia, ktorí trpia syndrómom večnej mladosti, budú nútení postaviť otázke starnutia a vlastnej smrti. Beh času sa totiž nedá zastaviť, ide len o to, ako spokojne a plnohodnotne prežijeme čas, ktorý nám zostáva.
Foto: Shutterstock