Závislosťou od sexu ospravedlňuje svoje zálety nejeden muž. Mužom sa všeobecne prisudzuje vyššia miera sexuálneho pudu ako ženám, ale musí byť nevyhnutne zviazaná s neverou? Naozaj nie je v ľudských silách odolať pudeniu? A skutočne si muži myslia, že sa na ich pletky nepríde?

Slovo závislosť sa spája s kadečím – závislosť od drog a iných návykových látok, závislosť od nakupovania, od jedla, od mobilných telefónov, od sexu… Sexuálna závislosť nie je výmysel poslednej doby. Tento termín sa v médiách objavil už v polovici osemdesiatych rokov minulého storočia. V roku 1985 zverejnil americký psychológ Allen Goodman štúdiu, podľa ktorej je 5 % dospelých Američanov závislých od sexu. Tieto tvrdenia však boli neskôr vyvrátené.

„Závislosť od sexu neexistuje; je to pojem čisto novinársky a nie odborný. Novinári radi hovoria o rôznych závislostiach – napríklad od hracích automatov alebo od nakupovania, ale to nie je závislosť v psychiatrickom zmysle slova. Ide o kompulzívne alebo nutkavé správanie, ktoré je neurotického charakteru a vyznačuje sa naliehavosťou a opakovaním určitých činností,“ hovorí sexuológ Petr Weiss a dodáva, že skutočne závislý môže byť človek iba od psychotropných látok – nikotínu, alkoholu, heroínu a iných drog. Ostatné „závislosti“ sú psychické problémy. Človek „závislý“ od sexu sa nemiluje preto, že si to žiada jeho telo. Potrebuje to jeho psychika – dotyčný sa pohlavným stykom snaží znížiť svoje psychické napätie

Nevera okolo nás

V ostatnom reprezentatívnom výskume sexuálneho správania obyvateľstva ČR, ktorý vykonali sexuológovia Weiss a Zvěřina, 35 % vydatých žien a 55 % ženatých mužov uviedlo, že boli alebo sú svojim partnerom neverní. Psychologička a sexuologička Laura Janáčková neveru u mužov vysvetľuje „väčšou túžbou po variabilite partneriek“. „Zatiaľ čo samičie vajíčka sú v prírode vzácnym artiklom a žena si ich šetrí pre toho najvhodnejšieho uchádzača, muži majú v jednej ejakulácii desiatky miliónov spermií, preto nimi môžu plytvať,“ hovorí odborníčka. Z toho vyplýva, že ak sú ženy neverné, potom zvyčajne s geneticky kvalitnejším mužom, ako je ich stály partner. Muži sú však neverní z jednoduchej túžby zabezpečiť pokračovanie svojej genetickej línie.

„Nielen z tohto dôvodu muži podvedome túžia po väčšej sexuálnej variabilite než ženy. Je jasné, že nová žena vzrušuje muža oveľa viac ako žena vlastná, hoci môže byť menej krásna i menej inteligentná,“ dodáva Laura Janáčková. Za striedaním partnerov však podľa psychologičky Zuzany Liškovej nemusí byť iba sex. Ďalším dôvodom nevery môže byť nízke sebavedomie (s každým ďalším milencom a milenkou si človek potvrdzuje svoju hodnotu), u starnúcich mužov sú potom zálety protestom proti starnutiu – dúfajú, že s mladou ženou v náručí budú ľahšie vzdorovať času. 

Prekliata zamilovanosť

Keď je človek zamilovaný, v mozgu sa uvoľňuje látka nazvaná fenyletylamín. Vďaka nej vidíme svojich partnerov „ružovo“, prispôsobujeme im svoje správanie, záľuby i zvyklosti a pri sexuálnych aktivitách nemyslíme na nikoho iného. Postupom času sa však účinok fenyletylamínu znižuje a naše videnie sa mení – zamilovanosť prechádza v lásku a v partnerstvo, ale o tie nie je práve jednoduché sa starať. Žijeme v dobe, keď väčšina sexuálnych tabu padla a lákadlá sú na každom kroku, ale naozaj nie je v ľudských silách odolať vábeniu libida? „Mnohí muži v mojej praxi hovoria, že ich uchváti jediný okamih a potom si už jednoducho nedokážu pomôcť. Striedaním sexuálnych partneriek naplňujú svoju túžbu po väčšej sexuálnej pestrosti,“ hovorí Laura Janáčková Nespôsobuje to však závislosť od sexu, ale jednoduchá príležitosť k sexuálnym vzťahom. Skrátka a dobre: príležitosť robí zlodeja. Ale vyhovárať sa na závislosť? Absurdné. 

 

Závislosť od sexu verzus hypersexualita

Sexuálna túžba je prirodzenou súčasťou života každého človeka, ale každý má inú úroveň libida. Medzi nami žijú jedinci, ktorí sú celoživotne pohlavne chladní, aj takí, ktorí trpia nadmernou potrebou. „Väčšina stavov, ktoré médiá označujú za závislosť od sexu, býva podmienená zvýšenou sexuálnou túžbou. Nejde však o závislosť od sexu, ale o sexuálnu dysfunkciu nazývanú hypersexualita,“ upozorňuje psychológ a sexuológ Petr Weiss. Odborník hypersexualitu definuje ako zvýšenú sexuálnu potrebu vybitia, týkajúceho sa mužov i žien. Je to však individuálne. Niekomu stačí milovať sa raz za mesiac, inému to nestačí dvakrát denne. Čo z toho je normálne? Všeobecne sa podľa Petra Weissa dá povedať, že hypersexualita začína tam, kde nutkavá potreba uspokojenia človeku znemožňuje alebo výrazne znepríjemňuje každodenné fungovanie; ak sa len ťažko sústreďuje na iné záležitosti ako na tie, ktoré súvisia s erotikou, ak mu potreba sexuálneho styku či masturbácie narúša vzťahy či profesionálne aktivity, potom sa to dá považovať za poruchu. 

Rozdiel v chuti – dá sa zvládnuť bez nevery?

Rozdiel v chuti na sex je normálny a objavuje sa v každom vzťahu. Stáva sa pomerne často, že kým jeden z partnerov by sa miloval denne, druhý „to“ potrebuje raz za dva týždne alebo ešte menej. V takom prípade sa, samozrejme, kompromis hľadá veľmi zložito. Čo s tým? Mali by sme už v ranom veku odhodiť ilúzie a zmieriť sa s tým, že sľub manželskej vernosti nie je nič viac ako prázdne slovo? Alebo neprepadať skepse a veriť, že nevera sa vyhne práve nášmu vzťahu? Ťažká otázka.

Ale možno ešte ťažšie je naučiť sa nezbavovať sa zodpovednosti za svoje činy. Niekedy je vážne dosť zložité odolať. Psychologička a sexuologička Laura Janáčková hovorí, že stratégiu svojho sexuálneho správania si každý volí sám. Nikto sa v „bezvedomí“ nerozhoduje, či bude neverný alebo nie. Človek – napriek všetkým pudom a potrebám – je zodpovedný za svoje správanie a jeho dôsledky a vždy má na výber, či nasledovať inštinkt, alebo držať slovo. 

Foto: Shutterstock