Nečakane stretnete niekoho zo starých známych, koho ste dlho nevideli, a ten vás pozve na kávu, na pohárik vína alebo na večeru. Čo odpoviete? Že pôjdete veľmi radi, alebo že by ste radi išli, ale dnes to neprichádza do úvahy, pretože vás čaká ešte veľa povinností?
    
Neustále niečo musíme. Musíme niekam ísť, niečo robiť, o niečo alebo o niekoho sa starať, musíme na niečo alebo na niekoho dávať pozor, musíme niekde byť, musíme niečo kúpiť a niečo, naopak, niekedy predať, musíme ísť v určitú hodinu spať, pretože ráno musíme skoro vstávať, a to preto, že sa musíme venovať určitým povinnostiam. Ak máme deti, musíme im pripraviť raňajky a vypraviť ich do škôlky alebo do školy – sú naše, a tak je našou povinnosťou sa o ne starať.

To isté platí pre domáce zvieratá, ktoré treba nakŕmiť, vyvetrať, pohladiť. Musíme ísť do roboty, na úrady, z práce, pre deti do školy, variť, upratovať, zavolať rodičom, ísť s partnerom na firemný večierok, pretože to od nás čaká on i jeho šéf, kúpiť darček k narodeninám a zavolať inštalatérovi kvôli odpadom. 

Nával povinností

Je toho toľko, že na činnosti, ktoré spadajú do kolónky „chceme“, buď nezostáva čas, alebo na ne už jednoducho nemáme dosť síl (psychických, fyzických alebo oboch zároveň), a preto ani chuť. V jednom kuse od nás niekto niečo chce a my chceme zase niečo od ostatných. Určite, nemusíme si vyjsť v ústrety, ale potom nám nezostane nič iné, ako spoliehať sa len sami na seba, čo nevyhnutne vedie k čiastočnej izolácii a okrem toho sa nám to niekedy môže vypomstiť. Nároky na nás, samozrejme, nekladú len blízki, kladie ich na nás aj spoločnosť, v ktorej žijeme a pravidlami ktorej sa vo väčšej či menšej miere musíme riadiť, či sa nám to páči, alebo nie. Keď tak nekonáme, musíme počítať s problémami. A konečne na seba povinnosti kladieme aj my sami, a to nie v práve malej miere.

 

Len s odporom

Kým teda určité povinnosti vykonávame ako tak radi, alebo v nás prinajmenšom nevyvolávajú vyslovený odpor, do iných sa púšťame iba s nechuťou. Medzi tie patrí napríklad domáca práca. Podľa Gail Sheehy k dospelosti a zrelosti nepochybne patrí schopnosť prijať fakt, že musíme vykonávať i tie povinnosti, čo nám lezú na nervy, zároveň však i schopnosť rozlišovať ich dôležitosť a schopnosť meniť prístup, keď nám ten doterajší nevyhovuje. „Keď vám niečo vo vašom živote prekáža, musíte hľadať cestu, ako to zmeniť.

V zásade existujú dve hlavné cesty. Buď zmeníte konkrétnu vec ako takú, čo znamená, že niečo prestanete robiť, alebo niečo, čo nerobíte a chýba vám to, naopak robiť začnete, prípadne zmeníte svoj prístup ku konkrétnej veci. Zmena prístupu nie je ľahká, pretože ju znemožňujú zažité stereotypy, v ktorých žijeme. Človek robí veci stále rovnako, hoci ho ubíjajú, pretože si nevie predstaviť, že by sa dali robiť inak. Má ich tak naučené a zažité, že zmenu v prístupe považuje za príliš radikálne riešenie. Radšej sa zmieri s tým, že bude robiť viac roboty, ako keby začal meniť momentálny stav.“

Možnosť voľby

George Sand napísala v jednom z listov spisovateľovi Alfrédovi de Mussetovi, s ktorým prežila veľmi vášnivý a hlboký vzťah: „Nehodlám plniť všetko to, čo spoločnosť odo mňa striktne vyžaduje. Som človek a môžem si vybrať. Viem však, že možnosti voľby budú vždy obmedzené.“ Možnosti voľby sú, čo sa povinností týka, skutočne vždy do väčšej či menšej miery obmedzené.

Obmedzenie vyplýva okrem iného z toho, že človek je tvor spoločenský, a aby mohol v spoločnosti fungovať, musí sa riadiť nejakými pravidlami. To platí nielen pre spoločnosť všeobecne, ale i pre všetky skupiny, v ktorých sa pohybuje. Povinnosti nás budú vždy sprevádzať, je však dobré naučiť sa ich regulovať a rozlišovať podľa dôležitosti. Keď budeme parafrázovať George Sand, berte si ich toľko, aby ste nezabudli žiť. Možnosti voľby sú síce obmedzené, ale sú. 

Foto: Shutterstock