Pravdepodobne ste o nej ešte nepočuli a jej názov znie skutočne záhadne. Poďme si však povedať viac o tejto u nás zatiaľ nie príliš známej, avšak podľa všetkého účinnej, no najmä bezbolestnej metóde, ktorá dokáže zatočiť napríklad aj s depresiami a migrénou. Viete, čo všetko obnáša kraniosakrálna terapia?

Obliekanie sa do vlastného tela

Obliekanie sa do vlastného tela sú vlastne praktické zážitkové informácie a techniky kraniosakrálnej biodynamiky, ktorá spája princípy proces-orientovanej psychoterapie. „Naše fyzické telo je prvým domovom, kam vstúpime pri príchode na Zem. Je láskavým darom, aby naša duša mohla ísť na tie miesta, kam potrebuje ísť, a zažiť to, čo život ponúka. Naša duša zažila cez telo od chvíle, keď bolo stvorené, mnohé pocity, dotyky či samotu. Niektoré dotyky prinášali teplo, bezpečie, uznanie a blízkosť. Iné skôr odmietnutie, bolesť, pocity opustenosti a strachu. Naše telo si ich všetky pamätá, neomylne, hlboko. Našťastie je jeho prirodzenosťou sa meniť, vyvíjať, obnovovať sa,“ vysvetľuje lektor Školy života Marek Bohunický, ktorý vytvoril koncept Kraniosakrálnej šamanskej terapie.

„Mal som 80-ročnú klientku, ktorá sa prvýkrát po dotykovej terapii rozplakala. Nikdy, nikdy za celý život si to nedovolila. Nosila svoju hrošiu kožu celé desiatky rokov. Jej vnútorný kritik, možno prísny rodič, jej to kedysi zakázal,“ opisuje odborník a radí - nikdy sa nebráňte plaču. Ani slzám, nechajte si ich stekať po lícach, sú očistné. Dotyky jemné ako pierko dokázali počas jeho praxe v ženách aj iné neuveriteľné rozhodnutia. „Sprevádzal som dve klientky, ktoré chceli ísť na plastiku poprsia, zväčšiť si prsia, lebo sa im nepáčilo ich telo. Po absolvovaní kraniosakrálnej šamanskej terapie si začali cítiť svoje prsia, cítili ich hmotnosť, cítili, že ich majú! Rozmysleli si to,“ hovorí expert.

Koľko bytostí vo mne býva?

„V živote zastupujeme mnohé roly od detí, partnerov, rodičov či profesijné roly a každá má svoje miesto. Ak ich však používame nesprávne, dochádza k rozporom a konfliktom vo vzťahoch a na našom tele. Základná rovina je, že sme prosto muž alebo žena. Z nej vychádzame. A čím si toto viacej telesne uvedomujeme a ctíme zákonitosti života a vzťahov, tým sme zdravší, šťastnejší a uvoľnenejší,“ vysvetľuje odborník.

Ako skúsený dlhoročný terapeut hovorí, že často pri kraniosakrálnej terapii pod rukami cíti, koľko bytostí, osobností, sa v klientovi skrýva. Je to až neuveriteľné: „Klient nikdy neprichádza sám, prichádza s ním celý jeho život, história, jeho predkovia i súčasná rodina, priatelia – celý jeho život so všetkým, čo tam patrí. Terapeut, alebo inými slovami asistent, to s láskou rešpektuje a necháva prehovárať vnútornú múdrosť duše klienta.“

Kraniosakrálna terapia

Ľudia poznajú najmä dýchací a srdcový rytmus. Kraniosakrálny je zaujímavý tým, že sa objavuje ako celkom prvý a po smrti zaniká ako posledný. Kraniosakrálna terapia, ktorá sa vyvíja už celé roky, je jemná terapeutická technika, ktorá pracuje s pulzáciou mozgovo-miechovej tekutiny. Kranium sú kosti na lebke a sakrum je krížová kosť. Medzi týmito kosťami cirkuluje mozgovo-miechová tekutina, ktorá je obalená tvrdou mozgovou blanou. Kosti lebky sa musia prispôsobovať tlaku mozgovo-miechovej tekutiny, preto sa lebka zväčšuje a zmenšuje, akoby dýchala. To vyvoláva v tele pohyby, akoby sa otváralo a zatváralo.

Rytmus pulzácie môže byť rôzny, väčšinou je to osem až dvanásťkrát za minútu. Prehlbuje a spomaľuje sa tým, ako človek uvoľňuje a prijíma svoje pocity, telo a život. Táto vnútorná hybná sila sa nazýva aj „primárne dýchanie” alebo „Dych života“, lebo existovala ešte pred pľúcnym dýchaním. Zaujímavé a experimentálne overené je aj to, že pulzácia zaniká po smrti ako posledná a môže prebiehať aj niekoľko minút po smrti. Kraniosakrálnu terapiu sprístupnil verejnosti americký lekár John Upledger. Počas operácie otvoril miechový kanál a keď sa snažil udržať pinzetami blany, odrazu nebol schopný, lebo sa rytmicky hýbali.

Pre koho môže byť terapia určená?

Prúdenie tekutiny, ktoré sa deje v určitom rytme, sa prenáša na všetky štruktúry v tele. Pohyb mozgovo-miechovej tekutiny sa dá odčítať aj na chodidlách či kdekoľvek inde na tele. Mozgovo-miechová tekutina vyživuje, detoxikuje a ochraňuje centrálnu nervovú sústavu. Obmedzenie či blokáda môže byť priamo v chrbtici v miechovom kanáli, no napätie sa môže uložiť hocikde a blokovať pohyb tekutiny. Záujem o terapiu majú ľudia, ktorých trápia migrény, neurologické problémy, depresie a rôzne iné stavy, s ktorými im lekár nedokázal pomôcť.

„Pri kraniosakrálnej terapii sa venuje pozornosť určitým miestam od nôh až k hlave, vrátane trupu a lebky. Dotyky sú jemnučké, majú váhu listovej obálky, ktorá nemá viac ako päť gramov. Pomocou systému vláčnych, pevných a úctivých dotykov s hlbokým pôsobením môžeme zažívať uvoľnenú chrbticu a nervový systém, mozog, kĺby i svalstvo a naučiť sa v sebe tento stav rozvinúť. Je to akoby sa celý systém reštartoval. Človek potom zvyčajne pocíti veľkú úľavu. Terapeut sa snaží zharmonizovať napúšťanie a vypúšťanie kraniosakrálneho systému, plynulosť pulzácie a symetriu na pravej i ľavej časti tela. Metóda je prekvapivá svojou účinnosťou napriek vizuálnej jemnosti,“ opisuje celý postup odborník a dodáva, že klient je počas procesu oblečený a preto sa nemusí nikto hanbiť skúsiť si to.

Foto: Shutterstock