Otázka monogamie sa v súčasnom svete začína otvárať čoraz viac. Je vôbec zdravá a pre človeka prirodzená? Alebo sme verní zbytočne a radšej by sme si mali užívať kde sa dá? Pohľad odborníkov je v tomto prípade skutočne zaujímavý.

Časy sa menia a s nimi aj človek. Sexuálny podtón na nás číha už asi zovšadiaľ, médiá sú preplnené sexom a pracovný či spoločenský tlak nás núti občas vypustiť paru. Dostávame sa do bodu, kedy začíname rozmýšľať kde a odkedy je v nás vpísané pravidlo monogamie a či je to tak vôbec správne. Je to v našej prirodzenosti? Chceme byť skutočne verní alebo sme si na len jednoducho zvykli? 

Monogamia ako produkt evolúcie

K monogamnému spôsobu života sme akosi nepatrne dospeli aj vďaka evolúcii. Sexuálny život len s jedným partnerom výrazne znižuje riziko pohlavných ochorení a zlepšuje stabilitu života. No napriek všetkým týmto benefitom vedci zistili, že monogamia pre človeka v skutočnosti nie je prirodzená a vychádza len z dlho zaužívaných spoločenských konvekcií. Ako je to možné?

Vysvetľujú to takto. V ríši cicavcov, do ktorej bezprostredne patrí aj človek, existuje len 3 - 5 % druhov z vyše 5000, ktoré žijú monogamný život. Už len to je jeden z dôvodov, prečo je pre nás takéto spolunažívanie neprirodzené. Najlepšie to vidno na našom blízkom predkovi - šimpanzovi bonobo, s ktorým má človek až 98,4 % DNA rovnakú. Či už veríte na evolúciu alebo nie, je dokázané, že tento druh šimpanza „nedokáže“ sexuálne žiť len s jednou samicou a jeho prirodzené pudy sú oveľa komplexnejšie. Len pre zaujímavosť, zo zvieracej ríše sú skutočne monogamné azda iba husi, ktorých ani smrť nerozdelí a ostávajú cudné aj po smrti svojho partnera. U ľudí je to však čoraz zriedkavejšie.

Neprirodzená, ale zaužívaná

Zaujímavé evolučné zistenia sú však napriek dôkazom značne neakceptované. Každý prieskum verejnej mienky opakovane potvrdzuje, že väčšina ľudí v monogamiu verí, chce v nej žiť a neveru odsudzuje. Podľa konzervatívnych amerických odhadov, napriek tomu prežilo alebo prežíva 60 percent mužov a 40 percent žien mimomanželský vzťah. 

 

Viera, že byť verný je niečo bežné a prirodzené, a že monogamnosť je prirodzená ľudská vlastnosť, nás paradoxne oslabuje, pretože si neuvedomujeme riziko nebezpečenstva – nevery. Je potrebné zdôrazniť, že monogamia je neprirodzená nie kvôli ospravedlneniu slabosti neverníkov alebo uľahčeniu ich podvádzania partnera. V oveľa väčšej miere je zaužívaná spoločnosťou. Vzory správania preberáme od našich rodičov, oni od ich predkov atď., a tým pádom je povaha monogamie považovaná za najväčší aspekt vernosti. A keďže (pravdepodobne) nepoznáme nič iné, berieme ju ako samozrejmosť.

Monogamia je rozhodnutie

Napriek tvrdeniu, že monogamia je pre ľudskú prirodzenosť neprirodzená, ale predovšetkým naučená, sa pre istú časť populácie stáva akousi výzvou. Jedna strana ju môže vnímať ako záväzok, kým pre iných promiskuitnejších jedincov je skôr výzvou. Nech už je to akokoľvek, monogamia je v prvom rade rozhodnutie a pre mnohých stále atraktívna a ideálna možnosť vzťahového správania. 

Monogamiu možno inými slovami nazývať aj dlhodobé partnerstvo založené predovšetkým na dôvere a vernosti partnerov. To má svoje nesporné fyzické, psychologické, ale aj materiálne výhody a väčšina ľudí stále zastáva názor, že je to tak lepšie. A čo si myslíte vy?

Foto: Shutterstock