Sme nedokonalí. Prečo však svoju nedokonalosť skrývame? Vedie nás k tomu pocit ohrozenia. Naše slabosti prežívame ako zraniteľné miesta. Ale schopnosť byť otvorení vo svojej zraniteľnosti pokladáme za úžasnú silnú stránku.

Sme nedokonalí, no a čo?

Každý bez problémov uzná, že nie je dokonalý. Veď všetci máme svoje slabiny. Dokonca uznáme, že robíme aj chyby. Ale potom príde chvíľa, kedy naozaj chybu urobíme, či nedokážeme splniť úlohu. A zrazu náš omyl poprieme a začneme sa vyhovárať. Nedostaneme zo seba ani prepáč, či mrzí ma, že som precenil svoje schopnosti.

Naša slabosť nás ohrozuje, ale môže byť cestou k zblíženiu

Cítime sa ohrození, keď sa ukážu naše slabosti. Sme z toho v strese. A tak vytasíme „zbrane a panciere“, aby sme chránili naše citlivé miesta alebo zaútočíme na zraniteľné miesta druhých. 
Mohli by sme však postupovať inak. A to paradoxne - využiť našu zraniteľnosť a odhaliť našu slabosť. Miesto obrany a útokov môžeme druhých pustiť prednou bránou do nášho vnútra.

Sebaporozumenie a súcit k sebe

Aby sme však dokázali zmeniť obranno-útočnú taktiku, potrebujeme nabrať odvahu a najprv byť empatickí sami voči sebe. Znamená to uvedomiť si svoje slabosti, vnímať naše zraniteľné miesta a súcitne ich aj prijať. Mať ich rád, lebo naše slabosti sme stále my.

Odvaha sa prijať a dôvera sa odhaliť

Uvedomenie si a prijatie svojich nedokonalostí je prvý krok. Druhý vyvoláva ešte väčšie obavy – pomenovať svoje zraniteľné miesta otvorene pred druhými. Sila zraniteľnosti sa prejavuje v odvahe ukázať svoje slabosti, potreby a pravdivé emócie druhým. Ide o to byť autentický aj v situácii, kedy sa cítime ohrození. A ukázať druhým, že to vieme ustáť. Na to potrebujeme dve veci – odvahu a dôveru.

Odvaha aj dôvera v druhých je na nás. Odvaha ukázať svoje slabosti aj túžby vyžaduje prekonať strach z toho ako druhí zareagujú na naše slabosti. A odvaha ukázať svoju nedokonalosť vyžaduje dôveru voči ostatným. Dôvera spočíva v tom, že ju druhí dokážu akceptovať. 

 

Svojou otvorenosťou a odvahou meníme ľudí okolo seba

Odvaha ukázať svoju zraniteľnosť síce začína u nás ale určite tam nekončí. Takýto prístup má pozitívny dopad na pocity spolupatričnosti, ochotu si pomáhať a akceptovať druhých v ich nedokonalosti. A najmä ovplyvňuje pocit bezpečia ostatných! Keď sme svedkami toho, že niekto autenticky odkrýva pred nami svoje slabosti a zraniteľné miesta, prejavuje nám tým dôveru. 

Sila zraniteľnosti a psychologické bezpečie

Odkrytie zraniteľnosti je stmeľujúci faktor vo vzťahoch. Bojíme sa hovoriť otvorene, lebo sa necítime bezpečne. Pocit bezpečia s inými však budujeme práve svojou otvorenosťou a akceptáciou zraniteľnosti. Keď s odvahou o svojich slabostiach hovoríme, priamo tým prispievame k prostrediu, v ktorom je prirodzené odkrývať a pracovať aj so svojimi nedostatkami. 

Aj prieskum vzťahov Aristoteles v Googli ukázal, že psychologické bezpečie umožňuje urobiť chybu, prejaviť nevedomosť, či odhaliť svoju slabinu a byť voči iným zraniteľný. Pocit bezpečia sa vytvára, keď nikto z kolegov nezareaguje na nás v takejto chvíli posmechom, či pohŕdaním. 

Pocit psychologického bezpečia je jednou z najdôležitejších charakteristík, ktorá odlišuje od seba tie firemné tímy, ktoré sa v skutočnosti trápia od tých tímov, ktoré s radosťou a úspešne spolupracujú. No neoplatí sa to - ukázať s odvahou a dôverou svoju silu zraniteľnosti?

O tom, ako byť silný a pracovať so svojou zraniteľnosťou sa môžete dozvedieť vďaka prístupu maxilogy. 

Foto: Shutterstock