Dlho sme verili, že dodržiavanie predsavzatí je záležitosť motivácie, sebadisciplíny a dostatočne pevnej vôle. A že bez nich to nie je možné. Čo ak je to ale trošku inak a pozitívne návyky si môžete vypestovať práve kvôli tomu, že všetky tieto psychologické pojmy necháme bez povšimnutia?
Ako začať?
Teória americkej spisovateľky Gretchen Rubin je postavená na dvoch základných veciach. Prvá je, že návyky sa budujú rozhodovaním. Alebo ešte lepšie povedané, že už sa vlastne rozhodovať nemusíte, pretože už ste sa raz rozhodli. Vyčistíte si zuby predtým, než idete večer spať? Vyčistíte. A urobíte to bez premýšľania. Aby sa z nejakej činnosti stal pozitívny zvyk, malo by podľa tejto Američanky platiť to isté pravidlo. Vtip je v tom, že ak sa raz rozhodnete, už sa nemusíte zdržiavať premýšľaním.
Keď si raz poviete „chcem to mať v živote takto“, nastavíte si akéhosi autopilota a odpadá milión každodenných otázok typu: Mám/nemám urobiť toto? Vďaka rozhodnutiu už máte reakciu dopredu pripravenú, čo je pre mozog omnoho jednoduchšie, ako stále o niečom premýšľať. Druhou vecou je, že pre návyky nemusíte meniť seba, ale okolnosti. Stačí seba samého dokonale poznať a okolnosti potom prispôsobiť tomu, čo chcete.
Ako spoznať seba samého
Pre dokonalé poznanie seba samého spisovateľka navrhuje začať premýšľaním o tom, aká ste osobnosť po a) vo vzťahu k vlastným predsavzatiam a očakávaniam (chcem pravidelne cvičiť, mať viac času na deti, naučiť sa variť) a po b) k záväzkom voči okoliu (treba splniť deadline v práci, zariadiť darček pre otca k narodeninám a podobne). Podľa toho potom vo svojej knihe rozdelila ľudí na celom svete do štyroch kategórií.
Prvou sú „vytrvalci“, ktorí zvládajú plniť svoje vlastné predsavzatia i očakávanie svojho okolia. Potom sú to tzv. „vzorní“. Tí na sto percent plnia očakávania svojho okolia, v dôsledku čoho však majú problém plniť vlastné predsavzatia. Existujú tiež „pochybovači“, ktorí dokážu plniť oboje, ale oba záväzky majú tendenciu neustále spochybňovať a hľadať k nim rozumné odôvodnenia. A nakoniec sú to rebeli neplniaci záväzky svoje ani záväzky svojho okolia.

Vzorní
Dajte vzornému úlohu s termínom odovzdania a môžete si byť istí, že v ten deň sa k vám skutočne dostane splnená. Vzorný je typ človeka, ktorý nedokáže hovoriť nie druhým, zato ho veľmi dobre vie hovoriť sám sebe. Keď dôjde na vlastné predsavzatie, vzorný zvyčajne hovorí: „Kiež by som tak mal viac času.“ Alebo: „Keby som sa konečne naučil hovoriť nie, hneď by som mohol...“ Paradoxne, viac času ani väčšia schopnosť odmietať v dlhodobej perspektíve vzorným nepomôže. Aby dodržiavali plány voči sebe samotným, spisovateľka odporúča urobiť si z každého vlastného predsavzatia formu vonkajšieho záväzku.
Napríklad: Ak chcete schudnúť, najmite a zaplaťte si dietológa alebo trénera, ak sa chcete naučiť jazyk, prihláste sa do kurzu. V knihe spomína príklad dvoch kamarátok – vzorných, ktoré si pravidelnú návštevu fitnescentra navzájom poistia tým, že si zakaždým vymenia jednu topánku. Keď na druhý deň niektorá z nich vynechá, cvičiť nebude môcť ani jedna. To je, samozrejme, pre vzorné úplne neakceptovateľné, takže ani jedna cvičenie nevynechá.

Pochybovači
Vyzdvihnete si od doktora lieky, ale neberiete ich, pretože si myslíte, že ich nepotrebujete? Potom ste typický pochybovač, ktorého životným motorom je otázka PREČO. Kvôli tomu majú pochybovači podľa spisovateľky zvlášť problém dodržiavať novoročné predsavzatia. Prečo by mali začať od prvého alebo od pondelka, keď sú to dni rovnaké ako každé iné? Ak je pre pochybovača určitá činnosť dôležitá a logicky zdôvodniteľná, začne hneď. Na druhej strane pochybovači majú často problém pri svojom návyku vydržať.
Pochybovači sú tiež posadnutí hľadaním toho „naj“ riešenia. Ak máte sklon k tejto tendencii, naučte sa dať si vlastné limity, napríklad ak sa chcete naučiť nový jazyk, pozriete sa len na tri jazykové kurzy, potom jeden vyberiete a začnete alebo strávite rozhodovaním maximálne pol hodinu, a potom sa do toho pustíte.

Rebeli
Záväzky? Návyky? Predsavzatia? Rebeli sa nikdy nepýtajú, čo musia alebo čo by mali, ale vždy – čo chcú. A to je hlavne ísť proti prúdu. Zadajte rebelovi/podriadenému urobiť tabuľku do určitého dátumu, odovzdá vám asi písaný dokument, a to buď výrazne pred termínom alebo dlho po ňom. Rebeli majú problém dodržiavať ako záväzky voči druhým, tak aj voči sebe. Nakoniec si ich nedokážu ani uložiť. Čokoľvek znie ako dlhodobá úloha/povinnosť/návyk, rebeli jednoducho odmietajú.
Dobrý tip je oklamať svoju myseľ úlohami krátkodobými a takými, aby rebelom ostal určitý prvok rozhodovania. „Mojím cieľom bolo chodiť trikrát týždenne na jogu. Viem, že ak by som každý týždeň musela chodiť do rovnakého fitnescentra, použila by som všetky možné výhovorky, prečo práve dnes nie. Takže som to vyriešila tak, že chodím do štyroch rôznych centier a mám denne na výber asi z dvadsiatich piatich hodín jogy. Každé ráno sa tak rozhodujem – takže kam dnes a o koľkej?“ píše autorka. Mimochodom, čím častejšie rebel počuje, že niečo nedokáže, tým skôr bude chcieť sebe a aj tým, ktorí mu to hovoria, dokázať opak.

Vytrvalci
Rebeli a vytrvalci nemajú podľa odborníčky v populácii také veľké zastúpenie ako vzorní a pochybovači, ktorých je asi najviac. Vytrvalci sa na prvý pohľad javia ako bezproblémová kategória, zvládajú totiž dodržiavať záväzky voči sebe aj druhým. Vytrvalci sú dobrí plánovači. Lenže čo sa zdá ako výhoda, môže sa pomerne rýchlo obrátiť proti nim. Ihneď ako majú vytrvalci pevný režim a veci zapísané v kalendári, nie je pre nich problém čokoľvek dodržať. Problémy nastanú, keď ich z pevného režimu niečo vykoľají. Choroba dieťaťa. Dovolenka. Zranenie.
Keď majú improvizovať, veľmi im to nejde. A keďže znovu začať s nejakým zvykom je zložitejšie ako začať, radí autorka núdzové riešenie, pokiaľ možno, premyslieť vždy dopredu. Prípadne ak v pozitívnom zvyku nemôžu pokračovať, dať si konkrétny dátum, kedy sa k nemu zase vrátia, aby sa nevyparil. Vytrvalci majú tiež ten problém, že si záväzkov, úloh a predsavzatí dávajú až také množstvo, až ich to privedie k vyhoreniu. Do ktorej skupiny patríte vy?
Foto: Shutterstock