Všetci takých ľudí poznáme. Môžu zjesť čokoľvek a v akomkoľvek množstve a aký je výsledok? Vyzerajú stále rovnako dobre a kalórie z jedla sa akoby vyparili. Iní naopak vypijú pohár vody a hneď majú takmer kilo navyše. Ako je to možné? A kde je v tomto prípade spravodlivosť?

Na svete panuje diverzita ľudí. Na jednej strane sú takí, ktorí pre stratu váhy siahajú často po radikánych diétach, úpravach jedálnička či cvičení, no s úbytkom váhy to ide veľmi pomaly, ak vôbec. Na strane druhej sú ľudia, ktorí môžu zjesť čokoľvek v neobmedzenom množstve, nešportujú a napriek tomu nikdy nepriberú. Vtedy zrazu začíname mať pocit, akokeby sa metabolizmus malej časti populácie neriadil takmer žiadnymi pravidlami.

Čo je príčinou?

Odpoveď na túto záludnú otázku zaujíma čoraz viac ľudí, keďže ide aj o istú formu akejsi “metabolickej” spravodlivosti. No po prvykrát túto odpoveď potvrdila najnovšia štúdia zverejnená vo vedeckom zborníku Cell, ktorá naznačuje, že by za tým nie je nič iné, ako genetika. Základom výskumu bolo preskúmanie genetickej databázy DNA viac ako 47-tisíc obyvateľov Estónska. Za zázračné nepriberanie podľa vedcov, môže jediný gén, ktorý dokonca označili za budúcu nádej pri liečbe obezity, ktoré je už bežnou súčasťou ľudí v 21. storočí.

„Všetci takých ľudí poznáme, ide asi o 1 % populácie. Môžu jesť čo chcú, ale ich metabolizmus ostáva zdravý. Jedia veľa, nerobia žiadne drepy a predsa nepriberajú na váhe,“ hovorí v tlačovej správe profesor medicínskej genetiky, Josef Penninger z Univerzity v Britskej Kolumbii. „Každý študuje obezitu. My sme si povedali, urobme to naopak a poďme študovať štíhlosť,“ dodáva Penninger o motivácii tohto rozsiahleho a zaujímaveho výskumu.

 

Rozsiahly experiment

Výskumný tím pod vedením skúseného vedca, Josefa Penningera, preskúmal viac ako 47 000 genetických záznamov obyvateľov Estónska vo veku 20 až 44 rokov. V štúdii vedci porovnali DNA štíhlych ľudí a ľudí s normálnou alebo mierne zvýšenou hmotnosťou. Výsledky pre vedcov neboli prekvapujúce, pretože v genetických kódoch objavili jasnú odlišnosť. Rozdiely sa prejavili predovšetkým v DNA. V genetickom kóde štíhlych ľudí sa objavili odlišné variácie génu známeho ako ALK. Ten v tele súvisí s vývojom nádorových ochorení a reguláciou nervového systému, no akú úlohu spĺňa okrem toho, je pre vedcov stále záhadou. Podľa viacerých vedeckých zistení však zrejme súvisí aj s reguláciou ľudskej hmotnosti.

Vedci tieto svoje hypotézy potvrdili aj samotným experimentom, ktorý sa vykonal na laboratórnych myšiach. Zistili, že jedince bez ALK génu sú odolné voči obezite spôsobenej stravou, majú nižšiu telesnú hmotnosť a menej telesného tuku ako myši, ktorých DNA, gén ALK obsahuje. Všetky myši mali pritom počas experimentu rovnaké množstvo pohybovej aktivity a prijímali rovnaké zloženie a množstvá stravy.

Nádej na liečbu obezity

Táto zaujímavá vedecká štúdia teda naznačuje, že za rýchlosť metabolizmu a reguláciu hmotnosti u človeka by do určitej miery skutočne mohla byť zodpovedná práve genetika. Výskum tiež poskytol viacerým vedcom možnosť liečenia globálneho problému s obezitou. Podľa ich domnienok by ďalšie výskumy mohli priniesť vhodné inhibítory spomínaného ALK génu, ktoré by dokázali znížiť jeho funkciu a ovplyvniť tak ľudský metabolizmus.

Foto: Shutterstock