Človek je obzvlášť zvedavý tvor. Niekedy by sa dalo povedať, že až príliš. Platí to hlavne pokiaľ ide o druhých ľudí. Je pri tom jedno či ich pozná, alebo nie. Kto by však tvrdil opak, pravdepodobne by klamal. Predstavte si modelovú situáciu. Za stenou vo svojom byte začujete zvýšené hlasy od susedov. Čo spravíte? Stlmíte televízor a prestanete sa rozprávať s partnerom, alebo urobíte opak? Najskôr pôjde o prvú možnosť. Prečo nás však vlastne zaujímajú životy iných?

Zvedavosť pôsobí dotieravo a tendencia hrabať sa v živote cudzích ľudí nepatrí zrovna k obdivovaným veciam. Aj preto sa k nej prizná len málokto. Je to však prirodzená ľudská vlastnosť.

Bez zlého úmyslu 

„Občas počúvam, čo nemám. Nedá mi to. Vyslovene však nesliedim, skôr ide o náhodu. Prečo si teda nevypočuť, ako to majú inde? Určite v tom nie je zlý úmysel,“ pripúšťa 28-ročná Patrícia. 10-ročná Nikola zase pripúšťa, že sa s dievčatami často bavia o svojich rovesníkoch. Často sa nevie dočkať, ako svojim kamoškám povie niečo, čo zistila a oni ešte nevedia. 

Rozhodne neplatí, že klebetí len nežnejšie pohlavie. „Klamal by som, ak by som povedal, že nikdy nepočúvam, čo sa moja manželka baví so svojou kamarátkou, keď k nám zavíta na návštevu. Aj keď sa tvárim, že ma to skôr obťažuje, občas sa mi niečo zdá skutočne zaujímavé,“ priznáva 38-ročný Martin. Ak by ste napriek tomu neverili, že klebety zaujímajú aj mužské pohlavie, stačí si všimnúť ráno v električke, koľko mužov si v nej študuje bulvárne noviny. 

Pozostatok minulosti

Barbora má 35 rokov a priznáva, že ešte počas svojej mladosti trávili prázdniny u babičky v malom domčeku na námestí kúsok od kostola. Prešlo tak okolo neho veľa ľudí a babka vždy keď zbadala niekoho ako ide okolo, hneď o ňom vedela povedať nejakú klebetu. Barbora priznáva, že je teraz ako jej babka a minule sa prichytila ako partnerovi hovorí, aby bol tichšie, lebo za otvoreným oknom sa niesol z ulice rozhovor dvoch susediek. Aj takýto môže byť vplyv minulosti. 

Zvedavosť síce nemusí byť negatívna, avšak môže mať negatívny dopad. Často sa nejakú informáciu snažíme podať zaujímavejšie a preto aj vďaka nášmu pátosu môžu vzniknúť zdanlivo nevinné klebety, ktoré sa však nabaľujú ako lavína a môžu dotyčnému ľahko ublížiť. 

 

Prečo je to tak?

Nie je to vždy len zvedavosť. Život iných ľudí nás často zaujíma preto, že sa nám zdá viac zaujímavejší, ako ten náš. Pritom často žije dotyčný človek rovnako nudný, ak nie ešte nudnejší a stereotypnejší život, ako my sami. Je tu však zásadný rozdiel. 

O svojom živote vieme všetko, no o živote iného aj keď vieme dosť, nikdy nebudeme vedieť úplne všetko. Vždy zostane dosť vecí, o ktorých nám nikto nepovie a ku ktorým by sme sa radi dopátrali. Aj preto, že je život iného človeka zahalený rúškom tajomstva vzniká priestor pre špekulácie, ktoré v nás živia tento záujem. 

Ženy vs. muži 

Kto je zvedavejší? Pravdou je že v tomto smere vedú ženy. Klebetia aj muži, no ženy sú v klebetách oveľa  podrobnejšie a viac zaujatejšie. Evolučná biologička tvrdí, že to je ich z ich prirodzenosti. Keď totiž muži chodili loviť, ženy sa starali o deti, starších a chorých člnov spoločenstva. Bolo preto nevyhnutné, aby sa naučili počúvať a zaujímali o ich potreby. A na to sú potrebné slová. 

Záujem o ostatných ľudí sa tak stal pre ženu prirodzený ako dýchanie. Nikto síce nemá rád klebetnice, no položme si ruku na srdce. Hlavným dôvodom nie je ani tak to, že o nás hovoria, ako obava že hovoria v zlom. Ak sa totiž niekto zaujíma o náš úspech, vôbec nám to neprekáža. 

Človek je spoločenským tvorom a preto sa nikdy neprestane zaujímať o svojich susedov, blízkych, známych, celebrity a podobne. Aby menšie komunity prežili, museli o sebe vedieť, čo najviac. Rozprávanie ich udržiavalo v pospolitosti a o čom inom sa mali rozprávať ak nie o tom, čo majú okolo seba? Veď aj sa hovorí, že človek o ktorom sa nehovorí, je mŕtvy. 

 

Foto: Shutterstock