V očiach zúfalý pohľad upretý kamsi do neznáma, stuhnuté črty v tvári, vrásky na čele aj okolo pevne zomknutých úst, zvesené ramená, zhrbený chrbát. Ako by ste mohli byť šťastní, keď klesáte pod ťažobou starostí: čo keď vás vyhodia z práce, partner sa vybúra v aute, vykradnú vám byt, ochorie mačka? Zatiaľ sa to nestalo, ale pokojne môže!

Starosti sú užitočné, pretože mobilizujú k akcii, vzbudzujú náš záujem, zaisťujú prežitie. Všetci potrebujeme v živote trochu obáv. Ale aj tu platí, že čoho je veľa, toho je príliš. Starosti nám nesmú prerásť cez hlavu a valcovať nás. Keď už sa to stane, vôbec najhoršie je poddať sa im.

Možno namietnete, že vaše obavy sú opodstatnené. No všetci máme na výber: buď sa budeme 24 hodín denne triasť od hrôzy a riskovať, že nonstop dráždené nervy sa skôr alebo neskôr podpíšu na našom zdraví (typické sú bolesti hlavy, boľavý chrbát, nespavosť, ťažkosti s trávením), alebo zoberieme odvahu a postavíme sa svojim obavám tvárou v tvár.

Starosti sú len myšlienky

Starosť totiž nie je nič objektívne dané ani hmatateľné. Mimochodom, poznáte tie nočné okamihy, kedy nemôžete zažmúriť oči, zúfalo sa prevaľujete v posteli a jedna desivá myšlienka stíha druhú? A pritom stačí vstať, začať niečo robiť a všetka hrôza je preč. Starosť je totiž len myšlienka, ktorej sila spočíva v podfarbení emóciami a smerovaní do budúcnosti. A je na nás, aký postoj k nej zaujmeme.

Nemaľujte čerta na stenu, inak naozaj príde

„Ideálne riešenie je pokúsiť sa dostať z pozície pasívnej obete a zaujať postoj aktívneho hýbateľa, ktorý si uvedomuje, že má možnosť situáciu ovplyvniť,“ hovorí Lubomír Smékal. „Len tak totiž môžeme vo svojej mysli preniesť obavu z budúcnosti do prítomnosti, takže nám prestane škodiť.“

Americká psychologička Andrea F. Polard, autorka „unified theory of happiness“, teda jednotnej teórie šťastia, inšpiruje k novému pohľadu na starosti a obavy, ktorý vám pomôže život od starostí aspoň trochu odľahčiť.

Neverte všetkému, čo si myslíte

Myslenie je skvelý nástroj, ale nepodľahnite prehnanému premýšľaniu! Pýtajte sa: „Je pravda, čo si myslím?“ Napíšte si argumenty za aj proti a získajte odstup od starostí.

 

Trochu znecitlivenia neuškodí

Rozhnevaný muž prišiel za zenovým majstrom a sťažoval sa na manželku. Majster mu poradil, aby svoje vnútro naplnil nenávisťou a potom sa sám seba spýtal, či sa cíti lepšie. Necítil, a tak sa svojho hnevu úplne vzdal. Rakúsky neurológ a psychiater Viktor Frankl by to nazval „intervention paradox“, teda zásady paradoxom.

Poučte sa zo svojich úzkostí

Vaša úzkosť sa môže stať vaším najlepším učiteľom. V zen-budhizme neexistuje útek od subjektívnej skúsenosti, naopak ide o to, obrátiť sa k nej. Zažívate strach? Pýtajte sa, čo vám chce povedať a z čoho pramení.

Vnímajte život

Ustrašená myseľ je zvyknutá vidieť len to negatívne a ignoruje zvyšok života. Matka príroda totiž ľuďom vďaka evolúcii prepožičala sklon pamätať si skôr všetko negatívne, ale môžeme mozog trénovať, aby si všímal nádherné „drobnosti“ – že dýchame, vnímame nebo či kvetiny.

Pozrite sa na svoj hodnotový systém

Pesimistu trápia starosti, pretože žije vo svete, v ktorom je všetko relatívne a hierarchické. Trpí, pretože si je vedomý neistoty v živote. Lenže čo, keď žiadna hierarchia neexistuje? Čo keď sme všetci prepojení do jedného celku s názvom život? Život je dar a vďaka tomuto uvedomeniu sa môžeme uvoľniť a užívať si život aj v jeho zdanlivo všednej, každodennej podobe.

Robiť si starosti nie je naše vedomé rozhodnutie. Neberte teda starosti ako zdroj obáv, ale ako situáciu.

Foto: Shutterstock