Laicky hovoríme o niekom ako o maniakovi vtedy, keď tým chceme poukázať na jeho prehnané zaujatie či nadšenie. Maniak sa však v skutočnosti prejavuje ako duševná porucha, ktorá so sebou nesie omnoho vážnejšie dôsledky, než jej v bežnej reči používaný ekvivalent. 

Čo je mánia? 

Typický príklad mánie opisuje Klára: „Môj otec vyzerá ako žoviálny chlap v stredných rokoch, ktorému sa dobre darí. Býva sebavedomý, veselý, vtipkuje, no niekedy sa správa ako by patril k nejakej sekte. Hrozne míňa peniaze. Už pri menšom odpore pení od zúrivosti. Spí len pár hodín, vyhráža sa a pije. Liečenie odmieta a podľa zákone môže byť umiestnený na psychiatriu bez svojho súhlasu, až keď bude nebezpečný sebe, a svojmu okoliu,“ posťažovala si spomínaná žena. 

Ako vidíme, základom choroby zvanej mánia je neprimerane dobrá nálada s nárastom aktivity. Všetko je jednoduché a riešiteľné nápady prichádzajú jeden za druhým. Mánia zvykne postihovať jedného človeka zo sto a to najmä medzi dvadsiatym a tridsiatym rokom života, no vypuknúť reálne môže kedykoľvek a je jedno, akého ste pohlavia. 

Začiatok je spojený s príjemným pocitom zvýšenej energie, kreativity a spoločenskosti. Tento stav zvykne rýchlo prejsť do až extrémne zvýšenej nálady a vážnej podráždenosti. Ľudia zvyknú v tejto fáza podľa odborníka zvyčajne stratiť nadhľad na svoj stav a nevnímajú ho ako chorobu. Často však potom končia na psychiatrickom oddelení. 

Rizikové správanie 

Pod vplyvom mánie sa môže začať chorý jedinec správať riskantne a nezodpovedne. Ihneď zrealizuje svoje odvážne plány, čo má niekedy katastrofálne následky ako sú finančné dlhy a spoločenské znemožnenie. „Hanbu by som dokázala zvládnuť, ale ten dlh. Posledný nápad môjho manžela bol zriadiť súkromné detské ihrisko a stál nás pol milióna,“ hovorí Lýdia, ktorá sa následne so svojím manželom rozviedla. 

Podobných prípadoch je veľa. Potvrdzujú to aj lekári, ktorí s nimi prichádzajú do kontaktu. Ďalším rizikovým príznakom je aj znížená potreba spánku. To vyčerpáva aj telo, ktoré zároveň dusia nedostatkom jedla. Energiou pritom doslova plytvajú a spať 3 až 4 hodiny denne je veru poriadne málo. 

Spoločenské dôsledky

Chorí často pôsobia arogantne až nepríjemne. Všetko vedia najlepšie a na všetko hneď nájdu návod a majú radu. Ich nápady sa rodia prehnane rýchlo a ľudia ich nedokážu ani len sledovať a keď sa ich budete snažiť prerušiť, ihneď k vám budú nepríjemní. Sú však prípady, keď je pacient vtipný, no v spoločnosti sa nehanbí použiť ani vtipy so sexuálnym podtónom a vulgarizmy v nevhodných situáciách. Choroba sa prejavuje aj v sexualite, keď pacient dokáže zvádzať a loviť jedného partnera za druhým. Často však svoje počiny po opadnutí mánie veľmi ľutuje. 

 

Rozdielne mánie 

Existujú tri základné formy mánie. Najľahšou je hypománia, ktorú charakterizuje nadnesená nálada, nadmerná energia a subjektívny pocit duševnej i telesnej pohody. Proste sa vtedy človek cíti skvelo a plný sily. Ľahko nadväzuje kontakty, hýri nápadmi a je zhovorčivý. Tento stav nespôsobuje komplikácie a veľa ľudí si ho dokonca pochvaľuje, avšak je tu riziko že prerastie do viac závažnej formy, ktorú sme si už stihli popísať. 

Potom je tu však najťažšia forma a to tzv. mánia so psychotickými príznakmi. Okrem klasických príznakov sa totiž dostavia aj halucinácie a bludy, čo narušuje vnímanie reality. Takýto človek počuje hlasy, ktoré na neho hovoria, môže trpieť mylným presvedčením že má mimoriadne schopnosti a podobne. „Jeden muž si napríklad o sebe myslel, že má na IQ teste 2650 bodov. V noci preto telefonoval svojim známym, aby volali do médií a ohlásili ho tam ako najmúdrejšieho človeka na svete, čím by on aj jeho známi mali zbohatnúť,“ rozpráva lekárka o správaní jedného zo svojich pacientov. 

Bipolárna afektívna porucha

Ľudí trpiacich len mániou je ako šafranu. Častejšie sú však prípady, keď je táto choroba spojená aj s depresiou. Vtedy hovoríme o bipolárnej poruche, alebo manio-depresívnej psychóze (skoršie označenie tejto choroby). 

Dotyčná osoba počas života striedavo prechádza svetlými obdobiami mánie a potom takými, keď prevláda depresia. Je to ako na hojdačke a tieto stavy sa líšia len v tom, ako často sa tieto jednotlivé obdobia striedajú. Môžu sa totiž meniť počas niekoľkých dní, ale aj rokov, alebo sa dokonca nemusí daná choroba istý čas prejavovať vôbec. 

Dobrou správou pre všetkých, ktorí trpia podobným problémom je, že sa táto choroba dá udržiavať. Pacient však musí byť zodpovedný a spolupracovať pri liečbe. Koniec koncov, každý z nás je raz dole a raz hore a ide len o to, ako dokážeme kontrolovať, aby sme z tejto hojdačky nevyleteli. 

 

Foto: Shutterstock