O čo by ste požiadali, ak by ste sa nebáli, že budete počuť „nie“? Môžete si to vyskúšať v hre nazvanej Rejection Therapy. Po jej ukončení by ste sa iracionálneho strachu z odmietnutia mali zbaviť. Skúmali sme, či to skutočne funguje.
Ako to celé funguje?
Žiadať o niečo znamená ísť s kožou na trh, odhaliť zraniteľnosť. Je to nekomfortná situácia. A teda aj výzva – vyliezť z bezpečia do neistoty. Práve na tom je založená hra Rejecton Therapy, alebo po slovensky terapia odmietnutím od Jasona Comelyho. Spočíva v tom, že v bežnom živote žiadate ľudí o rôzne neobvyklé veci. Za každé „nie“ máte bod. Keď vám vyhovejú, nezískavate nič, ale dostanete, čo ste chceli. Princíp je v tom, že keď nekomfortnú situáciu budete veľakrát opakovať, zvyknete si na ňu a prípadné odmietnutie vás nebude natoľko bolieť.
Myšlienka opakovania niečoho nepríjemného tak dlho, než sa to stane zvykom, sa používa hocikde. „V psychológii toto nie je žiadna prevratná novinka. Princíp, na ktorom je hra založená, vymyslel behaviorálny psychológ Thomas Stampfl už v roku 1967,“ hovorí psychoterapeut Michal Mynář, ktorý hru uznáva, ale vidí aj jej limity. Jason Comely vymyslel hru, pri ktorej musel denne získať aspoň jedno odmietnutie. Na parkovisku pred supermarketom, kam chodil nakupovať, žiadal cudzincov, aby ho vzali domov. Počul nie a v nasledujúcich dňoch desiatky a stovky ďalších. Časom ho napadlo urobiť z nápadu biznis. Svoje tipy na niekedy dosť bláznivé žiadosti vytlačil na kartičky a začal ich predávať on-line.
Pravidlá hry
Aby hra priniesla potrebný efekt, mali by ste nazbierať minimálne sto odmietnutí, ideálne každý deň jedno. Medzi pravidlá patrí tiež klauzula, čo znamená odmietnutie. To najdôležitejšie je, aby ste počas žiadosti boli mimo svojej zóny pohodlia. Pýtať by ste sa teda mali cudzincov, nie osôb vám blízkych a nie na veci, pri ktorých predpokladáte, že vám ľudia vyhovejú.
Počas požiadania by ste mali byť v zraniteľnej pozícii vy, nie ten, koho sa pýtate. „Hovorte nie“ je síce motto dvadsiateho prvého storočia, za ktoré platíme v drahých kurzoch, aby sme sa ho naučili. Lenže úprimne, ako dobre vám to ide? Preto ak to nie je úplne proti pravidlám (napríklad keď sa práve nepýtate letušky, či sa môžete nad morom pozrieť k pilotovi), väčšina z nás nerada hovorí nie.
Prečo hrať a prečo nie?
Odborník hovorí, že techniky ako terapia odmietnutím, sú skôr viac akceleračné ako terapeutické. Teda vhodné až vo chvíli, keď je človek na konfrontáciu so svojím strachom pripravený a vybavený aj psychicky. „Všeobecne na túto hru bude najlepšie reagovať človek, ktorý je až na samotný strach z odmietnutia inak vo svojom živote celkom spokojný a dobre usadený – má fungujúcu sieť vzťahov s blízkymi, je si vedomý svojich kvalít, má životný smer a náplň, čo mu prináša pocit bezpečia a istoty. V opačnom prípade môže byť celkom ľahko výsledkom hry opačný výsledok – ďalšia trauma.“ Techniky, ako je táto, podľa neho fungujú, pretože strach z odmietnutia v človeku vzbudzuje podstatne horšie pocity a predstavy, než aké nastanú vo väčšine prípadov.
Žijeme v ilúzii, že po odmietnutí nastane akási katastrofa, ale pre človeka, ktorý má dobrú základňu istôt a bezpečia, to tak jednoducho nie je. Ihneď ako na to príde, odváži sa ísť ďalej a strach postupne zmizne. Nesebavedomý človek to však má úplne inak a podobná technika môže byť skôr priliatím oleja do ohňa. Ako hovorí odborník, takto nastavený človek by v prvom rade asi nezozbieral dostatok odvahy, aby pred výzvou na poslednú chvíľu neutiekol. A ak by odvahu nenašiel a neopýtal by sa, interpretoval by to ako ďalšie zlyhanie a dôkaz o svojej neschopnosti.
A po druhé – kto trpí veľkou dávkou neistôt ohľadne seba samého, racionálne síce vie pochopiť rozdiel medzi odmietnutím požiadavky a odmietnutím seba, ale emocionálne je každé takéto nie len nahrávkou na smeč vnútornému kritikovi. „V takejto chvíli nemusí pomôcť ani skutočnosť, že ste si po odmietnutie išli dobrovoľne a vaša žiadosť sa javí ako absurdná,“ hovorí psychoterapeut a dodáva, že tam, kde chýbajú zdroje istoty, je v prvej chvíli kľúčová skutočná terapia. Hrať túto hru potom človek môže po jej absolvovaní.
Foto: Shutterstock