Modelujete si z chleba malé guľôčky a až potom jete? Páčia sa vám iba okrúhle zadky? Máte neodolateľné nutkanie premiestňovať obrazy na návšteve? Verte či nie, každý z nás má nejakú drobnú úchylku, len ju tají. Ak nám spríjemňujú život a neničia ho okoliu, tak prečo nie?

Každý má vlastnú úchylku

 „Každý človek má určitú úchylku, určitú špecifickú vlastnosť, ktorá je iba jeho. No a čo? Spestrujú nám život, robia nás jedinečnými. Suchári a nudní ľudia žiadne čudné zlozvyky nemajú," vraví psychológ Martin Miler. Kto je vlastne celkom v norme? Odlíšiť, čo je normalita a čo už odchýlka, je podľa odborníkov na dušu veľmi ťažké. Keď položíte psychiatrovi túto otázku, začudovane sa na vás pozrie a po kratšej odmlke povie: „Nikto.“

Psychiater MUDr. Ivan Žucha vie, že ľudia sú nesmierne zložití a veľmi poruchoví: „Odlíšiť, čo je normalita a čo už odchýlka, je podľa odborníkov veľmi ťažké. Všetky kritériá, ktoré sa úradne stanovili, sú príliš idealistické a nevyhovujú realite. Snažiť sa o definíciu duševného zdravia je vlastne beznádejné. Každý človek v priebehu svojho života prejde nejakou psychickou poruchou, ktorá môže byť taká ľahká, že si ju ani neuvedomí. Keby sme boli strašne prísni, zdravý človek by ani neexistoval. Ak by sme kohokoľvek vyšetrili, nejakú chorôbku by sme našli."

Už to s tebou nevydržím

Aj keď niektoré čudné zlozvyky, vrtochy či úchylky pôsobia často odstrašujúco, v skutočnosti sú takmer vždy neškodné. Dá sa s nimi celkom dobre a uvoľnene žiť. Treba sa to však aj trpezlivo učiť. Podľa odborníka nám dokonca môžu spestrovať život, robia nás jedinečnými. „Suchári a nudní ľudia žiadne čudné zlozvyky nemajú. Ale veď práve to nás robí jedinečnými, nie sme predsa klony, ktoré by boli identické. Život miluje pestrosť. To, že sme rozdielni, a tak trochu nenormálni, nám dáva väčšiu flexibilitu a dynamiku. Keby sme nemali žiadne svoje úchylky a všetci by sme boli úplne normálni, kam by ľudstvo dospelo? Nie je dôležité, čo robí väčšina. Dôležité je, ak sa dokážeme uplatňovať v živote a vo svete takým spôsobom, ktorý prináša životu, svetu aj nám pokoj, radosť a lásku,“ upokojuje skúsený terapeut.

 

Pre niektoré svoje zvláštne zvyky však partneri majú často chuť sa takmer povraždiť. Naše zvláštne zlozvyky môžu byť naozaj pitoreskné a príťažlivé, no sú aj také, ktoré nás chronicky vytáčajú do nepríčetnosti. Môže to byť spôsob, akým vytláčate zubnú pastu, ako si manžel dáva dolu ponožky, spôsob, akým partnerka odštipkáva kúsky z chleba či asymetricky krája maslo. Rodina je naozaj tým neuralgickým bodom, kde sa naše zlozvyky môžu premeniť na poriadny konflikt či až pravidelné nepretržité manželské či rodinné napätie. Avšak len v prípade, ak si ich už nedokážeme tolerovať.

Ako s nimi žiť a nezabiť sa?

Psychológ radí: „Skúste milovať svojho partnera práve pre to, že je taký, aký je. Nie je to tak, že práve to ho robí iným, jedinečným? Ak budeme poctivo skúmať svoje vnútro, zistíme, že ani my nie sme bez chyby. To, nakoľko dokážem akceptovať toho druhého aj s jeho odlišnosťami, závisí často od toho, nakoľko dokážem akceptovať a mať rád samého seba.“

Odborník zároveň upozorňuje, že treba spozornieť a dať si dať pozor, ak ide o patologický jav. Neustále šikanovanie, či sú zarovnané uteráky, môže znamenať aj perfekcionizmus, ktorý hraničí s týraním. Vtedy už nejde o to, či tolerovať to, čo sa deje. Chorobný stav neprináša nič dobré tomu, kto ním trpí, ale ani jeho okoliu. V takom prípade treba vyhľadať odbornú pomoc. 

Foto: Shutterstock