Sľúbite si úctu, lásku a vernosť a ste svoji. Na týchto troch pilieroch stojí stabilné manželstvo, tvrdí spoločnosť. Sú však ľudia, ktorým stačia len dva piliere. V otvorenom manželstve môžete spať aj s inými. Keď už vieme, že len málokto z nás vie byť dlhodobo verný, mohlo by toto byť riešením?
„Miláčik, večer ma nečakaj, idem navštíviť tú slečnu z učtárne. Prídem ráno.“ „Jasné, chrobáčik. A nezľakni sa, prespí u nás pán, čo nám opravoval kotol.“ Viete si predstaviť tento rozhovor? Potom patríte medzi asi pätnásť percent ľudí, ktorým nerobí problém sexuálne sa deliť o partnera. Presné čísla nie sú, pretože sa k tomu málokto prizná.
Ja môžem, ona nie
Rovnakú voľnosť priznáva väčšina mužov žijúcich v otvorenom zväzku aj svojim ženám. Vysoké percento z nich ale dodá, že ona tú potrebu nemá. Muži totiž vychádzajú z predpokladu, že nevera je u nich prirodzená a u žien nie. O tomto sa vedú polemiky, ale teraz nám nejde o to, kto je promiskuitnejší, ani o neveru ako takú, ale či o nej znesieme poznať pravdu.
Zdá sa, že bez ohľadu na pohlavie, vo chvíli, kedy sa dozvieme, že sa náš partner vyspal s niekým iným, trpíme všetci rovnako. Prečo? Máme strach, že o neho prídeme. Ak máte niekoho rada, potom o neho prísť nechcete a s majetníctvom to nemá nič spoločné. Toto je možno v otvorenom vzťahu viac zrejmé. Kto v ňom totiž žije, partnerov nevymieňa, ale priberá.
Je to normálne?
Aby to skutočne fungovalo a padlo čo najmenej sĺz, musia s tým súhlasiť všetky zúčastnené strany. Ale skutočne to potom bolí menej? A vydrží manželstvo takýto nápor emócií? Psychiater Radkin Honzák mi na moju otázku odpovedal: „Podľa mňa je to proti prírode. Veď aj paviány, ktoré pri sexuálnych aktivitách kričia (ako paviány), vždy pri nevere (a to už je u nich možné), sú úplne potichu. K otvorenému vzťahu by som sa staval veľmi skepticky, čo sa trvania týka.“ Aj doktor Miroslav Plzák proti nevere nič nenamietal, ale aj tak karhal každého, kto sa k nej chcel priznať a zdôrazňoval, že manželstvo je predovšetkým inštitúcia na výchovu detí.
Každý s každým, ale s láskou
Spôsob života, v ktorom máte niekoľko ľúbostných vzťahov naraz, sa nazýva polyamoria alebo polyamory. Doslovne to znamená viac lásky. Tu je vyznanie jednej polyamoričky: „Som šťastná, keď mi môj priateľ rozpráva, čo zažil s druhou partnerkou. Nemám tendenciu žiarliť. Keď vidím svojich partnerov, že sa k sebe pritúlia, pobozkajú, tak ma to zahreje na srdci, ako by sa to dialo mne,“ Je na to ďalší cudzí výraz – compersion. V slovenčine nemá ekvivalent, ale znamená, že vám robí dobre, keď vidíte partnera s niekým iným. Nechápete? Uznajte aspoň praktickú stránku veci: v polyamory rodičovstve je výhoda, že keď dvaja idú do kina, tretí môže zostať s dieťaťom doma.
Koľko ľudí je na svete poly?
Okrem polyamory poznáme ešte polygamiu, teda manželstvo s viacerými partnermi (polygýnia – jeden muž má viacero manželiek, polyandria – jedna žena má viac manželov). Medzi polygamiou a otvoreným manželstvom je však jeden podstatný rozdiel. Polygamia má jasné pravidlá. Smiem spávať s tými, ktorých som si vzal/a, inak je to nevera. Otvorené manželstvo ale nemá mantinely ani neveru vo svojom slovníku. Môžete spávať, s kým chcete. Automaticky sa však ráta s dominantným postavením jednotky (teda manžela alebo manželky), ostatní sú na sex. V poriadku, problémom ale je, že city počítať nevedia, a tak sa môže stať, že sa zamilujete do štvorky a z jednotky sa zrazu stane mínus päťka. Väčšinou jej to nie je jedno.
Foto: Shutterstock