Líši sa mužská a ženská sexualita? A pokiaľ áno, ako veľmi tomu tak je? O tieto dve otázky už veľa rokov prebieha vojna medzi tradicionalistami a feministkami. Kde je teda ukrytá celá pravda tohto stáročného problému?

Muži vs. ženy

Tradičný prístup tvrdí, že obe pohlavia prežívajú erotiku úplne inak. Vraj je to dané ako biologickými, tak psychologickými rozdielmi. Muži majú vyšší obsah testosterónu, takže sú od prírody „nadržanejší“. Sex chcú skoro stále a navyše v ňom radi experimentujú. Mužská sexualita je preto oveľa pestrejšia a medzi mužmi je oveľa vyššie percento milovníkov rôznych „lahôdok“ a „úchyliek“ – od neškodných exhibicionistov a fetišistov až napríklad po pedofilov alebo agresívnych sadistov, ktorí sa už pohybujú za hranicou zákona. Muži sú tiež od prírody viac neverní a majú väčší sklon k promiskuite a náhodnému sexu. Vedie ich k tomu ich evolučná stratégia, spočívajúca v čo najväčšom rozšírení vlastných génov. Inak povedané, „model sršeň“ – pichnúť a uletieť. 

Ženy sú vraj oproti tomu od prírody zdržanlivejšie. Sex pre ne v živote nie je taký dôležitý ako pre mužov, a keď už k nemu zvolia, robia to skôr v záujme udržania vzťahu alebo otehotnenia. Bizarné erotické praktiky nevyhľadávajú a od prírody sú verné a monogamné. Vedie ich k tomu evolučná stratégia udržania jedného partnera, ktorý sa o ne bude ekonomicky starať a zaistí tak prežitie potomka. Inak povedané, model „ochrankyne hniezda“.

Sme rovnakí?

Feministický prístup tvrdí, že je to všetko nezmysel. Pokiaľ ide o sex, ženy a muži sú vraj v podstate rovnakí. Áno, existujú rozdiely, ale tie sú len „naučené“. Spoločnosť a kultúra ovládaná mužmi vraj totiž ženám vnútila model správania, ktorý z nich robí pasívne objekty mužských sexuálnych predátorov. Keď v spoločnosti platí, že „nadržaná“ žena je hriešna a div nie skazená, budú ženy svoj záujem o sex tajiť a maskovať.

 

V skutočnosti však ženy vraj také nie sú. Ich túžba po sexe je rovnako silná ako tá mužská a chceli by si užívať rovnako neviazane. Prevažne patriarchálna „mužská kultúra“ ich kontroluje a trestá. Miernejším trestom je výrok: „Správaš sa ako prostitútka!“, tvrdším trestom povinné zahaľovanie a zákaz vychádzania z domu bez mužského sprievodu v moslimských štátoch. Najdrsnejším trestom (alebo skôr prevenciou previnenia) je takzvaná faraónska obriezka, pri ktorej sa ženám pred pubertou odstraňujú malé pysky a klitoris. Zmyslom tejto operácie je vyradiť z hry sexualitu ženy a získať tak skoro absolútnu kontrolu nad jej rozmnožovaním.

Kto komu dal

V pozadí ideologickej „vojny v posteli“ je základný spor, ktorý sa tiahne všetkými vedami o človeku: ako veľmi nás ovplyvňuje príroda a ako veľmi, naopak, kultúra? Čo získavame pri narodení (respektíve už pred ním) a čo sa až neskôr učíme? Zaujímavejší je pritom tradičný prístup. Sexuálne úlohy založené čisto biologicky nám totiž ponúkajú pevnejšie základy k vzájomnému pochopeniu. Keď sa navzájom poznáme, môžeme svoje erotické potreby zladiť k obojstrannej spokojnosti a v rámci vzťahu si vychádzať v ústrety. Spolužitie s partnerom, ktorý to má „úplne inak“, nás navyše v sexe obohacuje. A že sa občas tragicky mýlime? Je to len tým, že sme sa ešte nestihli poriadne spoznať.

Rozdiely medzi mužskou a ženskou sexualitou odráža už náš každodenný jazyk. Vravíme: „Dostal ju“ a „Dala mu“, alebo dokonca „Prinútil ju, aby mu bola po vôli“ a „Neostávalo jej nič iné, len mu vyhovieť“. Skúste si to však v hlave otočiť a povedať: „Zostrelila ho“ a „Musel ju podržať“. Znie to čudne, však? A teraz si predstavte, že žena mužovi nasľubuje vzťah, dostane ho do postele, pripraví ho o poctivosť a potom ho cynicky odkopne ako obohranú loptu… Áno, je to úsmevné. Ale pekne to ukazuje, že žijeme v zajatí mentálnych škatuliek.  

Foto: Shutterstock