Podiel na tom, v akom vzťahu dnes žijete, majú možno i vaše predchádzajúce lásky. Čím to je, že niektorá vás doslova uhranula, zatiaľ čo s inou ste sa dokázali rozlúčiť bez jedinej slzy? A ako je to s pánom Osudovým? Existuje, alebo je to len postava z románov a seriálov?

Spomínate si? Mali ste asi šestnásť, sedemnásť a práve ste prežívali niečo veľké. Vedľa seba ste mali prvého partnera, žiadneho chlapca alebo dievča od susedov, s ktorými ste si robili v škole naprieky a potom sa tajne bozkávali za jedálňou… ale lásku, s ktorou ste získavali prvé sexuálne skúsenosti. Boli ste zamilovaní až po uši a všetko ostatné šlo bokom. Prvú lásku prežije väčšina ľudí vo chvíli, keď sa dotvára osobnosť človeka: začína sa osamostatňovať, myslieť sám na seba, uvedomovať si, čo a ako chce v živote. Možno preto máme prvú lásku v hlave celý život, akokoľvek sa už skončí.

„Čím silnejšie pozitívne zážitky z prvej lásky máte, tým viac a dlhšie na ňu budete spomínať. Mnoho ľudí na ňu nikdy nezabudne, najmä pre čaro jej jedinečnosti dosiaľ nepoznaného a prvý raz prežívaného nádherného stavu zamilovanosti,“ hovorí psychologička Martina Trojanová. V prvom vzťahu prichádzate nielen na to, ako vyzerá zamilovanosť, ale aj čo sa vám páči a čo, naopak, nie. Formuje sa váš pohľad na druhé pohlavie, zvykáte si, aké to je prežívať lásku. Ten pocit je pre väčšinu ľudí opojný, ale môže sa stať aj opak – že prvú lásku sprevádza niečo nepríjemné, zážitky, ktoré do partnerského vzťahu – a už vôbec nie do toho prvého – jednoducho nepatria. „Taká skúsenosť môže vo veľkej miere ovplyvniť, ako budú vyzerať vaše budúce vzťahy, ako k nim budete pristupovať a akých partnerov si budete vyberať, bohužiaľ, pochopiteľne v tom negatívnom smere,“ konštatuje psychologička. Prvé lásky možno vyzerajú väčšie, romantickejšie a vášnivejšie ako tie súčasné, ale naozaj je to tak? Váš prvý partner alebo partnerka asi neboli takí ideálni a bezchybní, keď ste sa s nimi nakoniec rozišli. Bezprostrednosť a istá miera naivity však zohrali svoje, takže máte pocit, že vás naplnili šťastím a radosťou, ktoré už inokedy nezažijete.

Kto ovplyvnil náš život?

Dnešní dvadsaťroční to majú zložité. Do vzťahov a sexu sa vrhajú už na základnej škole a plodenie detí odkladajú na obdobie až po tridsiatke. Čo s dlhými pätnástimi rokmi medzičasu? Predtým bol interval kratší, pred svadbou človek stihol absolvovať ledva jeden dva vážnejšie vzťahy plus možno nejaké dobrodružstvo na diskotéke. Dnes je všetko inak. Kým sa oženíte alebo vydáte prejde vaším životom niekoľko mužov a žien. Zatiaľ čo niektorí sa v ňom len mihnú a s odstupom rokov si na nich ledva spomeniete, iní ovplyvňujú vašu budúcnosť i dlho potom, čo sa rozídete – niekedy sa dokonca stanú trvalou súčasťou vášho života.

Čím to je? Martina Trojanová hovorí, že nakoľko vás ktorý partner ovplyvní, záleží na mnohých okolnostiach: na veku, typu osobnosti, dĺžke vzťahu i na tom, ako k nemu od začiatku pristupujete. „Pokiaľ vzťah neprežívate ako zvlášť zásadný a partnera považujete napríklad len za ‚citového prevádzača‘, ktorý vám vyplní prázdne miesto po rozchode, ale ako s partnerom ‚na celý život‘ s ním nepočítate, nebudete sa ani príliš zaoberať jeho názormi a pohľadom na svet a naopak,“ vysvetľuje odborníčka.  Rovnako logické je, že čím dlhšie ste vo vzťahu s nejakým človekom, tým viac vás dotyčný ovplyvňuje, hoci nie so všetkým súhlasíte. 

 

Láska na prvý pohľad?

Táto otázka spoľahlivo rozprúdi každú diskusiu: existuje láska na prvý pohľad? Podľa vedcov zo Syracuse University nielenže existuje, ale na prepadnutie čaru druhého človeka stačí pätina sekundy. „Keď sa zamilúvame, volíme si partnera, ako keď si vyberáme zákusok. Riadime sa podľa celkovej chuti a nie podľa surovín použitých na jeho pečenie,“ napísal psychológ Eli Finkel pre časopis Nature. Neznamená to nič iné, len že mozog rýchlo vyhodnotí, či dotyčný alebo dotyčná svojím vzhľadom a správaním zapadá do určitého vzorca, ktorý je pre vás dôležitý. Potom stačí pár sekúnd na to, aby ste sa zamilovali. Z letmých pohľadov do výskumov na túto tému sa zdá, že láska na prvý pohľad zasahuje mužov i ženy rovnako.

Podľa Martiny Trojanovej to však nie je tak úplne pravda: „Na prvý pohľad sa podľa mňa ľahšie zamiluje muž. Je to dané tým, že muž si ženu vyberá v prvom rade podľa vzhľadu a až po nejakom čase hodnotí, či s ňou ide o perspektívny vzťah. Naopak, väčšina žien primárne uvažuje o tom, či by dotyčný mohol byť budúcim otcom jej detí a či je schopný ju zabezpečiť. Nenechá sa teda tak rýchlo poblúzniť ako jej partner.“ Či ide naozaj o lásku na prvý pohľad alebo ste sa vo svojom úsudku mýlili, vidieť väčšinou už o tri mesiace. Preto psychológovia odporúčajú počkať so všetkými dôležitými rozhodnutiami aspoň pár mesiacov. Brať si niekoho v zamilovanosti alebo dokonca počať dieťa je naivné a nebezpečné. Až keď poblúznenie odznie, nastane jedna z dvoch situácií. Buď človek zistí, že vzťah stál iba na zamilovanosti – čisto iracionálnych, chemických základoch, na ktorých sa nedá stavať, alebo cíti, že zamilovanosť síce odchádza, ale partner naďalej zostáva tým najbližším človekom. Potom je to láska. To, či sú vzťahy z náhleho vzplanutia trvalejšie ako tie pozvoľna zrodené napríklad z niekoľkoročného priateľstva, to ťažko posúdiť.

Pán Osudový, pani Osudová

Človek v živote stretne veľa partnerov, ale naozaj zamilovať sa môže len párkrát v živote – obvykle dvakrát alebo štyrikrát. Preto je na mieste hovoriť o osudových láskach. Psychológovia záhadnú osudovosť vysvetľujú dvoma spôsobmi. Často sa za osudové lásky považujú vzťahy neopätované alebo nenaplnené. „Je to preto, že človeka, po ktorom túžime a je pre nás nedostupný, máme tendenciu si idealizovať. A taký ideál nekonfrontovaný s realitou má skutočne dlhú životnosť,“ hovorí Zuzana Lišková. Niekedy sa ako osudový označuje aj vzťah, keď citová angažovanosť jedného neúmerne a dlhodobo prevyšuje angažovanosť druhého. A často v prípade „osudových“ ide o partnerov, s ktorými nás spája nejaký silný zážitok, ktorý sa nám hlboko vryl do pamäti. A je logické, že čím sú naše zážitky spojené so silnejšími emóciami, tým viacej si ich pamätáme: či pozitívne, alebo negatívne.

„Domnievam sa, že pre každého človeka existuje na svete niekoľko vhodných partnerov pre život, nielen jeden jediný, ale nie všetci máme to šťastie, že ho stretneme. V každom prípade - i keď ho máme, nikde nie je napísané, že práve s týmto človekom prežijeme zvyšok života. V každom vzťahu – i v tom najosudovejšom – záleží totiž primárne na oboch partneroch, ako sa oň budú starať a ako si ho budú vážiť,“ upozorňuje Martina Trojanová. Skrátka, ani prípadná osudovosť nič nezmôže, keď nebudete mať chuť sa svojmu vzťahu venovať. Konce osudových lások potom bývajú úplne rovnaké ako u každého iného spolužitia.

Foto: Shutterstock