Mal by vedieť, že ho podvádza? Ako sa zachovať, keď sa dozviete o nevere niekoho blízkeho? Máte podvádzaného upozorniť a povedať mu „pravdu“ o tom, s kým žije, alebo si to nechať pre seba? Čo radí psychologička Marta Boučková?

Čo oči nevidia, to srdce nebolí, hovorievali naše babičky. A v takom prípade, ako je ten náš, je to rada naozaj na nezaplatenie. Možno sa niekto pri čítaní nasledujúcich riadkov pohorší nad pokrytectvom psychologických rád, ale… Do žien a do melónov vraj nikto nevidí, a do cudzích partnerských vzťahov, aj keď sú to vzťahy našich priateľov, už vôbec nie! Preto partnerským vzťahom tak málokedy prospievajú zásahy zvonku, hoci sú myslené v dobrej viere a vedené len čestným úmyslom.

Posol “pravdivých” správ

Začína sa to pri zaručených a dobre mierených radách od rodičov a svokry a končí zaručenou informáciou o partnerovej nevere z dôveryhodného zdroja. Svet je plný dobrých rád aj užitočných a pravdivých informácií, ktoré človek počuť buď chce alebo nechce, a na ktorých prijatie a spracovanie (prípadne využitie) je alebo nie je pripravený.

Byť poslom „pravdivých“ správ nebýva príliš záslužná a oceňovaná činnosť. Práve naopak, nesie so sebou veľkú dávku rizík. Často sa človeku stáva, že to, čo si myslí, že vidí, býva v skutočnosti trochu inak. Tak ako sme každý iný, aj vzťahy, ktoré medzi sebou mávame, sú jedinečné a neopakovateľné. O akom vzťahu s istotou vypovedá držanie sa za ruku, pohladenie, bozk? Kto si trúfne súdiť a kategorizovať vážnosť alebo nevážnosť vzťahov druhých, aby mohol „otvoriť oči niekomu, kto ich má zatiaľ šťastne zavreté“? Ale dobre. Myslíte si, že ste skutočne videli, ako sa veci majú. A teraz sa rozhodujete: povedať, alebo nepovedať?

 


Ako sa zachovať?

Ten, ktorého vzťahu nastavíme „pravdivé zrkadlo“ s najlepším úmyslom (nie nadarmo sa hovorí, že cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami), bude možno šokovaný, prekvapený alebo rozčúlený, ale najmä smutný. Má informáciu, s ktorou asi nepočítal alebo ktorú nechcel počuť takto nahlas, možno práve preto, že vôbec nevie, čo s ňou má urobiť. Ale teraz je to povedané nahlas a on sa k tomu bude musieť nejako postaviť. Ale aké sú v skutočnosti jeho možnosti? Možno si nechá tú zraňujúcu informáciu pre seba a ušetrí partnera výsluchu a výčitiek… a pokúsi sa na vzťahu mlčky, nenápadne a nepozorovane pracovať, aby ho nestratil, ak ho stratiť nechce.

Možno niečo vo vzťahu zmení a záletník už potom nebude mať záujem podvádzať. Ale je to beh na dlhú trať. A bolesť a trápenie sú tu a ešte sa poriadnu chvíľu zdržia. Tí, ktorým taká dobrá informácia otvorila oči nie preto, aby videli, s kým žijú, ale ako žijú, možno o pár mesiacov informátorovi poďakujú. Ale je aj veľa tých, ktorých taká dobre myslená informácia nemotivuje ku zlepšeniu vzťahu, ale ktorí sa ponoria do sebaľútosti a zlosti nad krutosťou osudu či nad nepriazňou okolitého sveta. Ak zoberú fakt, že sú ich partner či partnerka neverní, ako danú a nespochybniteľnú pravdu a podľahnú nutkaniu povedať to nahlas, atmosféru vo vzťahu rozbúria a zahustia. Začnú výsluchy, ultimáta, slzy ľútosti aj zlosti, potreba niečo riešiť a meniť, ale, bohužiaľ, celkom isto v čase, keď na to nie je pripravená ani jedna, ani druhá strana. „Preukázaná a nespochybniteľná pravda“ je tu a Pandorina skrinka sa otvorila. Na škodu veci ju tak surovo otvoril niekto, kto stojí úplne mimo vzťah. Ruku na srdce – nejde potom v takýchto chvíľach skôr o osobnú potrebu informátora byť čestný a hovoriť pravdu, pričom dôsledky tejto potreby nesie niekto iný?

Foto: Shutterstock