Nie sme neomylní ani bezchybní. V chybovaní sme si všetci rovní. Schopnosť obrátiť nepriazeň osudu vo svoj prospech je však výsadou optimistických, kreatívnych ľudí. Čo sa od nich môžeme naučiť my ostatní, ktorí sa vo chvíľach, kedy sa proti nám všetko sprisahá, prosto a jednoducho sa môžeme zblázniť hnevom? Skúste týchto 5 tipov.

Vykorčuľovať z trápnosti

A keď už sme pri tých trápnych situáciách – predstavte si, že vám na dôležitom slávnostnom obede rupnú nohavice. Od hanby by ste sa mohli prepadnúť, ste uväznení za stolom, pretože zdvihnúť sa je nemožné. Tak sa nezdvíhajte. Nonšalantne konverzujte so spolustolovníkmi a buďte v strehu: až vás bude obsluhovať čašník alebo servírka, decentne požiadajte o pomoc (ihlu a niť, zatvárací špendlík...). A nenápadne sa vzdiaľte na toalety. Pretože (správna) obsluha je vyškolená k decentnosti, mala by celá operácia trvať pár minút a odohrávať sa v najvyššom stupni utajenia. Všetko sa dá zvládnuť, len je dôležité nepanikáriť.

Zachovajte pokoj

Pravidlo číslo jeden – aj tá najšialenejšia a najtrápnejšia situácia sa dá zvládnuť. Predstavte si, že v kancelárii na pobavenie kolegov parodujete šéfa a nevšimnete si, že stoji priamo za vami. Máte na výber. Robiť sa akoby nič, srdečne sa zasmiať a obrátiť situáciu na zábavu, alebo za šéfom o chvíľu vyraziť a skúsiť mu vysvetliť, že ste to tak nemysleli. Ako by ste si poradili? Najhorší je prvý scenár, zametením pod koberec sa veci len zhoršujú. Urobiť z trápnej situácie humornú scénku - to chce nervy z ocele a pevné sebavedomie. Takže ako najvhodnejšie sa ukazuje posledné riešenie. Pozrieť sa pravde do očí, priznať chybu. To iste ocení aj ten najprísnejší šéf.

 

Dokázať sa ospravedlniť

Chybovať je ľudské... Lenže niekedy svojou chybou niekoho raníme. Nemusí to byť len hlúpa poznámka, ktorú sme povedali skôr, než nám došli súvislosti, ale tiež naše konanie. Nedodržíme sľub, zabudneme na niečo, čo náš blízky považuje za dôležité a pod. Môžu to byť drobnosti, ale pokiaľ kohokoľvek mrzia, niet inej cesty, len sa úprimne ospravedlniť a priznať svoju chybu. Nemusíte hneď kupovať darčeky na uzmierenie, úprimne myslené slovo „odpusť“ prosto funguje. A pokiaľ zostaneme pri partnerských vzťahoch, poznáte romantickejšie momenty, ako je uzmierovanie?

Aj ostatní chybujú

Pradoxom je, že to, čo sami sebe dokážeme s ľahkosťou odpustiť, pri inom neznášame. Keď sme sami nedochvíľni, tak sa jednoducho ospravedlníme a zmažeme to, ale keď na niekoho čakáme, máme tendenciu ho za meškanie začať neznášať. Prosto v prípade iných nie sme takí tolerantní. Aké ponaučenie si vziať z podobných situácií? Hlavne to, že chybovanie je naozaj natoľko ľudské, že sa netýka len nás, ale kohokoľvek ďalšieho. Buďme preto ústretoví a spravodliví ku všetkým. Áno, aj k tým, ktorí práve nevzbudzujú naše sympatie.

Prijať zodpovednosť

To, čo sa nevydarilo, vezmite tak, ako to je, a nevytáčajte sa, nekľučkujte. Naučiť sa žiť so svojimi chybami je jeden zo základných predpokladov toho, ako sa naučiť žiť sám so sebou v mieri. Pochopiteľne je rovnako také dobré poznať a vedieť si priznať svoje silné stránky. Skrátka, nájsť harmóniu medzi tým, čo môžeme a nemôžeme ovplyvniť, a vo chvíľach, kedy sa všetko zrúti, nájsť v sebe silu situácii čeliť. Priznať si, že sme v problémoch, je najľahšia predvolená situácia na to, začať ju riešiť. Strkaním hlavy do piesku sa nikdy nič neposunie k lepšiemu.

Foto: Shutterstock