Stres znamená opotrebovanie organizmu a podľa posledných poznatkov zodpovedá za osemdesiat percent chorôb. Telo považuje stres za stav núdze, za ohrozenie. V podobe toxínov sa ukladá hlboko v tkanivách. Vytvára napätie, ktoré znižuje prekrvenie a bráni postihnutému tkanivu v prísune životnej energie a výživy. Nesprávny životný štýl, nevhodná strava a tiež stres hlboko ovplyvňujú náš organizmus a spôsobujú ukladanie škodlivých látok v tkanivách a zápal. Po rokoch tento stav, ak s ním nič neurobíme, vyústi do rôznych chronických civilizačných ochorení.

Dobrý a škodlivý stres

Určitá miera stresu je pre život potrebná. Stres nás stimuluje k nejakej činnosti a splneniu vytýčeného cieľa. Pôsobí pozitívne tým, že bráni apatii, nečinnosti. S krátkodobým stresom sa stretávame všade, v práci i doma, pred skúškami, dôležitým výkonom, keď riešime nezvládnuteľné časové úlohy. Po ukončení akcie napätie povolí a sme opäť v pohode. Ak však prechádza do dlhodobého stresu, napríklad pri neriešených vzťahových problémoch alebo po strate blízkeho človeka, keď organizmus reaguje na každú stresovú reakciu tak, akoby šlo o „záchranu života“, začína byť pre organizmus nebezpečný a treba ho riešiť, vyrovnať sa s ním.

Ako vzniká stres

„Vo svojej lekárskej praxi sa denne stretávam s pacientmi, ktorí ku mne prichádzajú s únavou, bolesťami kĺbov, migrénami, tráviacimi problémami, kožnými vyrážkami, vysokým tlakom, cukrovkou, obezitou alebo alergiami. Niektoré z týchto zdravotných ťažkostí sa vyvíjajú dlhý čas, niekoľko rokov i desaťročí bez toho, aby sa nejako prejavili. Spomínané ťažkosti sú však len odrazom dlhodobej vnútornej nerovnováhy, " hovorí MUDr. David Frej, autor knihy Zápal – skrytý zabijak.

Na fyzickej úrovni stres vyvoláva čokoľvek – znečistenie ovzdušia, nezdravá výživa a životospráva, nedostatok spánku, odpočinku, prepínanie síl, existenčné finančné starosti, napätie vo vzťahu. Mentálny stres zažívame pri životných udalostiach, ako je napríklad úmrtie blízkeho človeka. Dlhodobý stres vzniká často našou neochotou prijímať zmeny a prispôsobiť sa konkrétnym životným situáciám, realite.

Stres podporujeme aj fajčením, konzumáciou alkoholu, negatívnym myslením, úzkosťou, strachom, hnevom. Aj keď sa snažíme zvládať stresové situácie, našu reakciu do určitej miery ovplyvňuje vrodená predispozícia, podľa ktorej sa správame a reagujeme. Vždy sa totiž môžeme rozhodnúť, či vidíme pohár do polovice naplnený alebo napoly prázdny. Ľudia s vierou, určeným životným cieľom a pozitívnym prístupom znášajú prekážky, a teda stres, podstatne lepšie než tí, ktorí riešia všetko chaoticky a pesimisticky.

Ako to pri strese funguje v organizme

"V strese sa vylučujú hormóny na boj so stresom – kortizol, aldosterón, adrenalín a noradrenalín –, podporujúce uvoľňovanie cukru z pečene a svalov do krvi. Hladina inzulínu stúpa a zvyšuje prekrvenie a prísun energie do tkanív a buniek. Kortizol zvyšuje ukladanie tukov v tukovom tkanive na bruchu a hladinu krvného cukru. Nadbytok stresových hormónov podporuje tvorbu voľných radikálov a zhoršuje trávenie."  vysvetľuje doktor Frej. Pri narušenom trávení sa živiny nevstrebávajú a tvoria sa toxíny, ktoré sa usadzujú v črevách, alebo sa vstrebávajú do krvi a podporujú vznik zápalovej reakcie a poškodzujú rôzne orgány v tele. Pri dlhodobom strese sa vyčerpáva adrenalín, ktorý krátkodobo pripravuje organizmus na záťažovú situáciu, oslabuje sa trávenie (z nestrávenej potravy sa nevstrebú živiny, ktoré organizmus potrebuje pre svoju činnosť).

"Stres zvyšuje vylučovanie cytokínov, látok regulujúcich imunitu, a zápal. Zápal môže vyvolať aj podráždenie nervových vlákien, najmä v koži, tráviacom trakte, dýchacích cestách či v močovom systéme, keď sa vplyvom stresu, chemických látok či fyzickým podnetom vylučujú látky spojené so zápalom."  dodáva odborník. Stres zároveň znižuje imunitu, ktorá nedokáže dostatočne bojovať so škodlivými vplyvmi. Takto môže emočný stres vyvolať napríklad zápal v prieduškách a astmatický záchvat rovnako ako alergénna látka pri autoimunitnom ochorení.

 

Príznaky stresu

Stres sa najprv prejavuje varovnými znameniami. Organizmus nimi dáva najavo, že je dlhodobo preťažený: únava, podráždenosť, úzkosť, strach, zhoršená koncentrácia a pamäť, nespavosť, depresia, rýchly pulz, zvýšený tlak, poruchy menštruácie, vredy, bolesť hlavy, svalov, úbytok telesnej hmotnosti a ďalšie malé fyzické ťažkosti, ako občasná bolesť hlavy alebo chrbta, znížená alebo zvýšená chuť do jedla a pod. Pretrvávajúci stres so zvýšeným krvným tlakom, rýchlejšou činnosťou srdca a zvýšenou hladinou krvného cukru vyvolá na fyzickej úrovni poškodenia a poruchy. Pri dlhodobom strese sa energetická rovnováha v tele mení na nerovnováhu, končiacu napríklad srdcovým infarktom, mozgovou mŕtvicou, cukrovkou, rakovinou – chorobami, ktoré súvisia so zápalovou reakciou. Nebezpečenstvo stresu spočíva aj v tom, že následky sa môžu prejaviť až o niekoľko mesiacov, neraz rokov. Uvádza sa, že stres sa tak podieľa až 40 percentami na ochorení srdca a obehového systému (zvýšený krvný tlak, kôrnatenie tepien), spôsobuje poruchy v tráviacom ústrojenstve, dýchacom systéme, nervovom systéme (depresie, neurózy, apatie, podráždenosť, migrény), má na svedomí zvýšenú hladinu krvného cukru, poruchy imunitného systému, kožné choroby, zápal kĺbov, rakovinu.

Ako „odzbrojiť“ stres

Je naivné myslieť si, že stresu sa dá vyhnúť. Dôležité je však uvedomiť si, že vplyv stresu na organizmus nezávisí od vyvolávacieho stresového faktora, ale od toho, ako na stres zareagujeme. Rozsah ovplyvnenia organizmu stresom teda závisí od subjektívneho postoja a odolnosti človeka. Deštruktívne pôsobí stres vtedy, keď nie sme schopní primerane reagovať na vzniknutú situáciu. Potom sa zlosť, frustrácia alebo žiarlivosť prejavujú na fyzickom tele. Tvoria sa škodlivé látky v pečeni. Keď sa s tým pečeň nedokáže vyrovnať, tak sa škodlivé látky presúvajú do krvi. Keď sa ani po čase nič nezmení, stále v nás pretrváva agresia či iná negatívna emócia, toxíny potom kolujú v krvi a zaťažujú pečeň a organizmus, začíname zápasiť s ochorením. 

Pôsobenie stresu môžeme zmierniť, ak si uvedomíme jeho negatívne pôsobenie na naše zdravie. Život je na hnev a zlosť príliš krátky. Ak v sebe udržiavame hnev na niekoho za to, čo v minulosti urobil, ubližujeme predovšetkým sami sebe. Emócie ako zlosť, nenávisť, lakomosť narušujú rovnováhu v tele a zakladajú budúce zdravotné alebo psychické problémy. Pri snahe dostať sa z bludných kruhov stresu je dôležité naučiť sa najlepšie s pomocou skúsených psychológov a terapeutov metódam, ktoré dostanú z nás stresové záťaže. Sú rôzne meditačné techniky, ktorými sa dajú odstrániť napríklad negatívne emócie, lepšie povedané, dá sa naučiť žiť s nimi tak, aby nás nepoškodzovali. Na začiatok sa treba naučiť tri základné kroky:

Prijatie

Prvý pohľad do vlastného vnútra prináša pocity „to nechcem“, „to sa mi nepáči“ a následne negatívne myšlienky, ako napríklad „prečo sa mi to deje ?“ V prvom kroku preto iba vnímame negatívne emócie a len bez emócií pozorujeme, že sa niečo deje, nič neriešime. Násilná snaha zastaviť negativitu nepomáha, naopak všetko zhoršuje. Ak cítite k niečomu, čo sa vám nepáči, vzdor, hnev, odpor, nechajte tieto pocity pôsobiť. Nezastavujte ich, zostaňte v pokoji a nechajte emócie bez hodnotenia a snahy zmeniť ich. Len ak prijmete tento stav a ponecháte emóciám voľný priebeh, negativita sa zmenší.

Privítanie

Keď negatívne myšlienky alebo situáciu prijmete, privítate v sebe tak, akoby ste vítali priateľa, zistíte, že sa váš vzdor postupne bez nejakého úsilia rozpúšťa.

Láska

Čím viac prijímate a vítate vzdor a negativitu v sebe, tým viac odstraňujete negatívne myšlienky nahromadené v mysli. Otvárate srdce a lásku tomu, čo vnímate bez túžby niečo meniť. Čím viac prijímate, vítate a ideálne bezpodmienečne milujete sami seba a to, čo sa deje okolo vás, tým ľahšie odstraňujete mnohoročné usadené nánosy negativity, vzdoru a hnevu zo svojej mysle. Začínate odbúravať dôsledky dlhodobého stresu a začínate zlepšovať svoj zdravotný stav. 

Foto: Shutterstock