Keď sa chcete vo svojom partnerskom vzťahu cítiť spokojní, potrebujete istotu, že vás ten druhý má naozaj rád. Problém je v tom, že muži i ženy dávajú lásku najavo rôzne a často inak, ako ich partner potrebuje. Muži šetria milými slovami, ženy ich zase potrebujú počuť až príliš často. Ako dávať partnerovi najavo lásku a zároveň nedevalvovať slová „mám ťa rád“ a „milujem ťa“?
Prečo sa líšime?
Keď hovoríme o rozdieloch v prejavoch lásky u mužov a u žien, v prvom rade sú spôsobené odlišnosťami mužskej a ženskej psychiky. Zatiaľ čo mužom sa všeobecne pripisuje racionalita, ženám emotívnosť. Preto to na oboch stranách barikády funguje inak: muži sú v citových prejavoch rezervovanejší a ženy sa ich, naopak, dožadujú. „Je možné, že tento postoj je biologicky predurčený, ale veľkú úlohu hrá aj výchova a kultúrne vplyvy. Stačí si vybaviť, ako sa nám dnes prezentuje správny muž. Odmalička sú chlapci vedení k tomu, že „chlapi predsa neplačú“, a tak svoje pocity skôr skrývajú. Možno práve tým, že sa citovo neotvoria, aby im nikto nemohol ublížiť, dávajú do popredia svoj rozum a tento postoj si potom prinášajú i do ďalších oblastí života, napríklad do vzťahov s druhými. Nepovedala by som, že muži sú menej emotívni, ale že ich správanie obsahuje menej emotívnych prvkov ako správanie žien, a že sú zvyknutí držať svoje city na uzde,“ hovorí psychologička Petra Meisnerová.
Muž, ktorý žene vyznáva svoje emócie, sa stáva zraniteľným. Slová „mám ťa rád“ alebo „milujem ťa“ symbolizujú lásku, vernosť, dôveru, oddanosť. A sľubujú budúcnosť. Preto sa úprimným mužom nehovoria práve ľahko. Nehľadiac na to, že ak muž vyrastal v rodine, kde sa city najavo nedávali, nemusí to vôbec vedieť prejaviť. „Vo všeobecnosti sa dá povedať, že rodičia hovoria o citoch – s výnimkou hnevu – oveľa častejšie so svojimi dcérami ako so svojimi synmi. Dievčatám sa tak dostáva viac informácií o emóciách než chlapcom: ak si rodičia vymýšľajú príbehy, ktoré rozprávajú svojim deťom v predškolskom veku, v rozprávaní pre dievčatá používajú viac emočne nabitých slov ako v rozprávaní pre chlapcov. Rozdiely v emočnej výchove spôsobujú, že si obe pohlavia rozvinú odlišné zručnosti: dievčatá sa naučia predovšetkým obratne rozoznávať verbálne i neverbálne signály a vyjadrovať svoje emócie.
Oproti tomu chlapci si rozvinú schopnosť „obmedzovať emócie, ktoré súvisia so zraniteľnosťou, s vinou, so strachom a pocitom ublíženia,“ hovorí Daniel Goleman, autor knižného bestselleru Emočná inteligencia. Druhý dôvod rozdielnych prejavov lásky je ten, že inak sa správame v období intenzívnej zamilovanosti, a inak vo chvíli, keď sme manželia, máme dve deti a k tomu kopu starostí. „V prvej fáze sme schopní podávať výkony, ktoré už nikdy potom nedosiahneme. To, že nedokážeme vytrvalo prejavovať a intenzívne cítiť našu zamilovanosť však ešte neznamená, že o tom nesnívame alebo že to nepotrebujeme. Potreba lásky je jednou zo základných potrieb ľudského druhu,“ hovorí psychológ Pavel Rataj. Do prejavov lásky sa, podľa neho, premietajú i rozdielne dlhodobé očakávania mužov a žien a to, čo sme ako deti videli u svojich rodičov a blízkych, prípadne čo sme ako dospelí zažili vo svojich predchádzajúcich partnerských vzťahoch.
Neviete? Pýtajte sa!
Vyjadriť lásku býva najľahšie na začiatku partnerského vzťahu. Prekvapenia, čarovné slovíčka, dotyky, bozky, kvetinky, darčeky, romantické výlety a neustále štebotanie do uška: „Milujem ťa, milujem ťa…“ Po rokoch spoločného života to však býva stále náročnejšie a intenzita presvedčovania o tom, nakoľko svojho partnera ešte milujete, postupne klesá. Na rad prichádzajú prvé obavy: Miluje ma, keď mi to nehovorí? Má ma rada? Je milovať skutočne viac, než mať rád? „Kým pre ženu môžu byť zásadnou potrebou slová „milujem ťa“, pre jej partnera môže byť najsilnejším prejavom lásky zážitok spoločného milovania, pri ktorom slová nepotrebuje. Ak neprijmú túto rozdielnosť v očakávaniach, stále budú narážať na vzájomné nepochopenie, ktoré môže vyvrcholiť partnerskou krízou,“ dodáva Petra Meisnerová. Ako to konkrétne urobiť? Nebudeme si nič nahovárať, nemôžete očakávať, že sa partnerove potreby zmenia k vášmu obrazu a obrátene – to sa nikdy nestane. Radšej sa s tým zmierte a zľavte z niektorých svojich požiadaviek. To najdôležitejšie však je, že o tom všetkom budete spoločne hovoriť a že si svoje očakávania budete oznamovať.
Veríte na „milujem ťa“?
Nie je to príliš povzbudivé, ale podľa psychológa Pavla Rataja neexistuje žiadny konkrétny prejav lásky, ktorý vám v partnerskom vzťahu dá pocit úplnej istoty. „Partnerstvo a láska samotná nie sú a nemôžu byť absolútnou samozrejmosťou a istotou, pretože zo vzťahu by sa tak stratilo potrebné napätie, a tým aj žiaduca príťažlivosť. Vždy je v ňom kúsok rizika a pravdepodobnej neistoty. Pocit istoty vzrastá skôr „prejdenou cestou a vykonaným dielom“, teda opakovanými, priebežnými činmi a slovami,“ tvrdí odborník.
A teraz si to zrovnajte: znamená to, že keď jeden z vás hovorí milujem ťa, môže sa stať, že to tak nemyslí? Že je to len komunikačná fráza namiesto hlbokého vyjadrenia citov? „Pochybnosti by som chápal pri vznikajúcich vzťahoch, kde partneri nie sú dosť čitateľní, istí si svojou pozíciou a tým, či to s nimi ten druhý skutočne myslí vážne, alebo vo vzťahoch nefunkčných, podvedených či frustrovaných. Ale v kvalitnom dlhodobom a stabilnom partnerstve nie je dôvod také slová spochybňovať alebo im neveriť. Takáto pochybnosť svedčí skôr o našej nedôvere alebo predchádzajúcom sklamaní, kedy láskyplné slová nekorešpondovali s láskyplným správaním,“ vysvetľuje Pavel Rataj. Nedôvera k prejavom lásky partnera môže, podľa neho, skrývať aj negatívny vzťah k vlastnej osobe. Kto nemá dostatočne rád sám seba, bude z toho pravdepodobne upodozrievať aj svojho partnera. A tak naňho začne mať deštruktívne požiadavky a začne ho zbytočne obviňovať.
Pravdou je, že niektorí ľudia s milými slovami rozhodne nešetria, ale ich správanie o láske absolútne nič nevypovedá. Potom sú aj takí, ktorým stačí počuť „milujem ťa“ a partnerovi odpustia akýkoľvek prehrešok. Zrátané pod čiarou: s vyjadrovaním lásky to nie je jednoduché a všetci celý život tak trochu hľadáme tú správnu cestu. Má ma rád? Má ma rada? Jedna moja kamarátka tvrdí, že maličká neistota je vlastne celkom príjemná. Núti človeka neustále sa snažiť a zároveň mu dovoľuje snívať. Pretože keď budete mať vo všetkom jasno, prestane vás to baviť. A tak na prejavy lásky choďte zľahka a skúšajte ich spontánne, radostne a so záujmom. Možno je to presne to, čo chcú muži i ženy.
Foto: Shutterstock