Odpočinok hrá v našom organizme jednu z najdôležitejších úloh. V čase odpočinku totiž prebiehajú náročné regeneračné procesy, vylučujú sa odpadové látky, doplňujú sa zásoby enzýmov, posilňuje sa imunita a oddýchne si aj váš mozog. Veľa ľudí však tieto fakty podceňuje, alebo skrátka nevie správne odpočívať.

Odpočinok nie je hriech

Moderný človek je aktívny, úspešný a stále on-line. Presne takáto predstava je nám vtláčaná do našich hláv deň, čo deň. Často sa dokonca hanbíme odpočívať a keď nám niekto zavolá v nedeľu ráno o deviatej a pýta sa, či nás nezobudil, horlivo sa budeme brániť, že v žiadnom prípade, že sme už dávno prebudení. Často si totiž odpočinok spájame s lenivosťou. 

Naše telo však v čase odpočinku nezaháľa a každú hodinu využíva na regeneráciu. Dokonca sa preukázalo, že primerane dlhý odpočinok dokáže predlžiť život. Jedna zo štúdií preukázala, že u ľudí, ktorí spali 7 až 8 hodín denne, bola nižšia pravdepodobnosť smrti, ako u tých, ktorí spali menej. Napriek tomu veľa ľudí trpí nedostatkom spánku, čo urýchľuje starnutie ich organizmu. 

Plán, plány, plánovanie 

Podľa psychologičky sa naša spoločnosť dostala do fázy, že stratila spontánnosť a snažíme sa žiť podľa vzorcov. Neriadime sa potom vlastnými pocitmi a potrebami (inak by sme na dovolenku šli, keď sme unavení, nie keď si ju naplánujeme 3 mesiace dopredu). 

Rovnako by bolo super aj pre náš organizmus, ak by sme si išli ľahnúť vtedy, keď cítime únavu aj keď by to malo byť popoludní. To nám však náš nabitý program a najmä práca neumožňujú.  

 

Učme sa z minulosti 

V minulosti ľudia viac prirodzene relaxovali a odpočívali. Väčšina ž nich pracovala v poľnohospodárstve a tak sa ich pracovný rytmus riadil ročnými obdobiami, pričom práve v lete, keď je telo najvýkonnejšie, pracovali viac a v zime viac oddychovali.Spontánnosť sme podľa odborníčky stratili, keď sa z nás stali zamestnanci.

Aj keď sa však neustále sťažujeme, že nemáme čas, v skutočnosti sa slobody v čase bojíme. Jaroslav Dušek tomu hovorí, že sme ako veverička v bubne - keď z neho náhodou vypadneme, vôbec nevieme, čo si počať a čím náš čas naplniť. Dobrým príkladom sú často matky na materskej, alebo ľudia, ktorí prídu dočasne o prácu. Namiesto radosti z voľna a očakávanej eufórie nastúpi depresia. 

Minimálne tri týždne 

Väčšina ľudí si pokazí dovolenku už tým, že ide vlastne o organizovaný zájazd. Nehovoriac o tom, že telo vystavíme psychickému aj fyzickému šoku tým, že sa zrazu presunieme do trópov a iného klimatického pásma. Náš organizmus bude potrebovať minimálne týždeň, aby sa dobre aklimatizoval, no toľko čo sa mu to podarí, naša dovolenka končí. 

Výskumy však ukázali, že telu trvá minimálne tri týždne, kým sa prepne do „kúpeľného režimu“. Aj preto možno povedať, že väčšina ľudí dovolenkuje nesprávnym spôsobom. 

Liek na neplodnosť?

Spontánnosť sa vytratila aj z otehotnenia. To si teraz veľmi dôkladne plánujeme. Najprv však za pomoci hormonálnej antikoncepcie privedieme ženu do stavu neplodnosti. Následne chceme, aby sa zreprodukovala a keď sa jej podarí mať deti, vyoperujeme jej maternicu a prsné žľazy, aby sa predišlo možnej rakovine. Aj takýto je dnešný svet, ktorý so sebou prináša veľké množstvo civilizačných chorôb, vrátane neplodnosti. Ako teda na ňu? 

Odborníčka odporúča osvedčený trik so svadobnou cestou. To, že manželský pár odíde na isté obdobie preč od všetkého stereotypu, spôsobí, že sa pravdepodobnosť otehotnenia rapídne zvýši. Je to aj vedecky dokázané. Hlavne sa oplatí byť aj v tomto smere viac spontánny. 

 

Foto: Shutterstock