Viete byť sami so sebou? Samozrejme! Pomyslí si väčšina z nás. Ale ako? Dokážete si sadnúť do parku, na balkón alebo do obývačky a byť ticho, bez mobilu, laptopu, jednoducho sama so svojimi myšlienkami? Verte alebo nie, je to neskutočne ťažké! Ak si však túto schopnosť osvojíte, zrazu zistíte, že samota môže byť oslobodzujúca a liečivá.

Samota a osamelosť

„Samota nie je osamelosť. Samota môže v živote človeka vyvolávať obavy v situáciách, keď sme nezažili dostatok stabilnej blízkosti v útlom veku, alebo keď sa cítime z rôznych dôvodov (choroba, postihnutie, vek, pocity nedostatočnosti) zneistení a potrebujeme niekoho, kto nás uistí alebo len svojou prítomnosťou zabezpečí, že sa cítime istejšie, lepšie. Osamelosť naproti tomu je stav vnútorného prežívania, ktoré vzniká z dlhodobej neprítomnosti vrelého ľudského kontaktu. Emocionálna blízkosť a kontakt sú jednou zo základných podmienok pre zdravý psychický vývin dieťaťa, ale aj pre celoživotné psychické zdravie a pohodu,“ vysvetľuje psychologička Katarína Knížová. Môže byť teda samota pre človeka aj prínosná?

Desivá a bezútešná

Tak vníma samotu väčšina z nás. Katarína Knížová však argumentuje, že samota predstavuje možnosť vytvoriť si priestor, ktorý umožňuje človeku byť nerušene v kontakte so samým sebou, poznávať sa, učiť sa rozumieť sebe, svojim pocitom, túžbam, ale aj svojmu životnému príbehu. „Poskytuje to možnosť zažiť seba inak, ako keď je angažovaný vo vzťahoch a poznať tak základné charakteristiky svojho vzťahového správania z odstupu. Určite dôležitú úlohu v celom tomto procese hrá aj spoločnosť, ktorá nám na jednej strane pomerne trvalo diktuje, ako sa máme prispôsobiť (v škole, v práci), zároveň sa opakovane stretávame s vyjadreniami typu ´musíš byť sám sebou, jedinečný a výnimočný´,“ hovorí.

Pobyty v tme

Počuli ste o terapii tmou? Jej popularizátorom na európskom kontinente je nemecký etnológ a psychológ Holger Kalweit. Ten sa s metódou „yangtik“ zoznámil na svojej ceste do Nepálu v 60. rokoch minulého storočia. Terapia tmou je založená na senzorickej deprivácii a slúži predovšetkým na vlastné sebapoznanie či zahĺbenie sa do svojho vnútra. Po chvíli strácate pojem o čase, doslova pre vás prestane existovať. V niektorých kultúrach ľudia podstupovali niekoľkomesačný, niekedy až ročný pobyt v tme. Keďže počas neho ste obmedzení len na vnútorný monológ, možno prídu na pretras aj problémy a myšlienky, ktorým sa v bežnom živote cielene vyhýbame. Nájdete odpovede a predovšetkým samého seba. Tí, ktorí absolvovali pobyt v tme, sa zhodujú v tom, že sa ich vnímanie života zmenilo. K lepšiemu.

 

Myšlienky a vízie

Juraj a Viki Nedorostovci organizujú pobyty v tme na strednom Slovensku na ovocnej biofarme Riečky – Modrý kameň. Spoločne stoja aj za zrodom občianskeho združenia Riečky – Ovocný les. Je len na vás, koľko dní v tme absolvujete. Odporúča sa však minimálne týždenný pobyt. Chodia sem rôzni ľudia z rozličných pohnútok – či už je to vyhorenie, prepracovanosť, potreba absolútnej relaxácie. Pobyty v tme často využívajú osoby, ktoré sú v bežnom živote stále na telefóne a mailoch, pričom notebook nenechávajú doma, ani keď idú na dovolenku. Vždy a všade sú zastihnuteľní. Pri pobyte v tme to však nehrozí. Žiadne počítače, mobily, dokonca ani hudba z prehrávača či knihy. Len vy a vaše myšlienky. Klienti Nedorostovcov sú rôzni – muži, ženy, zamestnanci, manažéri, dôchodcovia.

Denník v tme

Na pobyt v tme toho veľa nepotrebujete, postačí vám pohodlné oblečenie, dva uteráky, hygienické potreby, ale odporúča sa priniesť si aj zápisník, aby ste si mohli viesť denník. „Ľudia si zapisujú myšlienky, kreslia. Je veľmi zaujímavé po ukončení pobytu sa k svojim myšlienkam vrátiť. Napríklad jeden pán, ktorý absolvoval pobyt v tme v Česku, napísal celú knihu.“ Ak vám úplné ticho nevyhovuje, môžete si zabubnovať, alebo zahrať na gitaru či iný hudobný nástroj. „Aj hra na nástroj je naše vyjadrovanie. Okrem toho dnu počuť, keď napríklad na streche pristane sýkorka alebo sojka, občas susedov pes sedí na terase a búcha chvostom o dvere.“ Všetky zvuky sú však naturálne a nerušiace.

Pod dozorom

Tí, čo pobyt v tme vyskúšali, tvrdia, že sa im vycibrili zmysli. Vraj im priniesol pokoj a po absolvovaní terapie si dokázali jasnejšie utriediť priority. Psychologička však varuje, že ani táto forma terapie nie je úplne bez rizík. „Zmyslová deprivácia pôsobí na nervovú sústavu tak, že ju vybudí iným spôsobom, ktorý môže napríklad vytvárať v prežívaní ilúzie alebo dokonca halucinácie.“ Samotná terapia tmou môže byť naozaj veľmi prospešná, avšak ak sa ju rozhodnete vyskúšať, určite ju absolvujte pod dozorom skúseného lektora. Vtedy môže byť pre vaše vnútorné „ja“ naozaj výbornou formou relaxu a sebapoznávania.

Foto: Shutterstock