Je chápavý, milujúci, starostlivý. Nekonečne trpezlivý a obetavý. Nikdy sa s vami neháda, nezvýši hlas. Tak prečo sa vám vo vrecku otvára nožík, keď vám milo oznamuje, že vám opäť zarovnal topánky v predsieni?  Nikdy sa neháda. Napriek tomu po rozhovore s ním pociťujete obrovský hnev. Iba neviete prísť na to, prečo. Veď iba opäť zabudol na rodinnú oslavu, iba odkladá veci, na ktorých vám záleží, iba sa z ničoho nič s vami už týždeň  nerozpráva?

Možno vám to trklo. Pravdepodobne máte dočinenia s pasívne agresívnym správaním. Kým zistíte, že ste jeho obeťou, môže to trvať aj roky. Dosadiť si možno partnera,  manžela, kolegu, ale aj suseda, šéfku či manželku. Pasívna agresivita postihuje mužov i ženy, hoci štatisticky sa takto správajú skôr muži. Takí, o ktorých by ste to nikdy nepovedali...

V osídlach milého správania

O pasívnej agresivite často nič netušíme, nie sme na ňu pripravené. Viac sa hovorí o fyzickej agresivite. Takmer všetky ženy vo vzťahu s pasívno-agresívnym chlapom spadnú po čase do rovnakej pasce. Sú presvedčené, že za problémy vo vzťahu sú zodpovedné ony. Vlastne nevedia, s čím majú dočinenia. „Pasívna agresivita medzi partnermi rozkladá vzťah zvnútra. Vyjadruje skrytú averziu jedného z partnerov. Pretože je skrytá, je ťažké ju odhaliť a riešiť,“ hovorí psychologička Michaela Bohunická.  Počas terapeutických sedení často na tento jav narazia náhodou a až vtedy ho identifikujú.

Problém už na začiatku

Pasívna agresivita nie je v medzinárodnej tabuľke diagnóz ako samostatná diagnóza. Nemá svoj špeciálny kód, v sekcii duševných chorôb je vedľa narcistickej poruchy alebo v kolónke s názvom: iné špecifické poruchy osobnosti. „Väčšinou má charakter manipulatívneho správania a psychického teroru,“ dodáva psychologička. Pasívne agresívni ľudia sú tí, ktorí nie sú príliš sebavedomí a snažia sa prostredníctvom takéhoto správania presvedčiť druhých o svojej nadradenosti, manipulovať s nimi, raniť ich, vrátiť im vnímané príkorie. 

Žena, ktorá žije s pasívno-agresívnym mužom, je vždy zmätená. S takým partnerom veci nikdy nie sú také, za aké ste ich doteraz považovali. Podľa medzinárodnej šesťstupňovej stupnice akútnych a chronických životných stresorov je domáce partnerské násilie stresorom piateho stupňa. „Obeť prežíva extrémnu situáciu, ktorá ju traumatizuje a má závažné bezprostredné aj dlhodobé účinky. Môžu to byť bolesti hlavy, depresia, pocity únavy, urologické a gynekologické ťažkosti, poruchy trávenia, nespavosť, bolesti v panvovej a krížovej oblasti, ale aj vážne psychické ochorenia,“ hovorí  psychologička Daša Malíková, ktorá sa venuje týraným ženám. Do podobného štádia skôr či neskôr dospeje väčšina partnerstiev s pasívno-agresívnym mužom. Žena sa buď naučí chodiť okolo chlapa ako po žeravých uhlíkoch, alebo ho opustí alebo ochorie. Títo muži vám neublížia fyzicky. Ale psychicky vás položia na samé dno.

 

Obeť vlastných rodičov?

Kde sa takéto niečo v nás vlastne berie? Môže ísť o dočasné správanie, ktoré využívame občas všetci. Napríklad aj ja, vaša mama, svokra. Pasívna agresia je často nevedomá reakcia na prevahu človeka, od ktorého sme závislý či už existenčne, emocionálne alebo inak. Pochádza z času nášho detstva. Pokiaľ sme vyrastali v rodine, ktorá nemohla či nechcela plniť naše potreby a požiadavky, náš prirodzený sklon k ich vyjadrovaniu bol potlačený. Takí ľudia sú akoby ustrnutí v detskom vzdore voči autorite. Tak pomocou psychického týrania zastrašujú a formujú partnerku, aby robila presne to, čo chcú.

Čo nás vedie k tomuto správaniu?

Psychológovia nie sú jednoznačne presvedčení, nakoľko je pasívna agresivita vrodená alebo si ju človek vypestuje. Niektorí odborníci si myslia, že je to kombinácia oboch. Väčšina súhlasí, že je to najmä výsledok autoritatívnej až despotickej výchovy. Pasívno-agresívny muž ako dieťa nemal zrejme šancu vyjadriť svoj názor, nieto nesúhlas či hnev. Aby absolútnu nadvládu rodičov prežil, naučil sa svoj hnev potláčať, skrývať a maskovať. Napríklad za zdanlivo sladké správanie. To si potom prenáša aj do partnerstva. Zároveň sa naučil despotickým rodičom pomstiť sa drobnými schválnosťami, za ktoré nemôže byť obvinený ani potrestaný, lebo vyzerajú nevinne.

Pasívno-agresívni ľudia svoje emócie skrývajú za široký úsmev. Pod maskou úsmevu sa často skrýva túžba potrestať tých, ktorým chcú ublížiť.

Ako odhaliť pasívnu agresivitu

Pasívno-agresívni ľudia neprejavujú svoj hnev a nespokojnosť otvorene. Svoje  emócie skrývajú za široký úsmev. Pod maskou úsmevu sa často skrýva túžba potrestať tých, ktorým chcú ublížiť. Sú často schopní ísť do krajnosti, aby dosiahli pomstu. V snahe vyzerať milo, pasívno-agresívni ľudia nezvyknú hovoriť nie. Ignorujú pozvanie, aby mohli neskôr tvrdiť, že ho nedostali. V snahe ujsť pred nepríjemnosťami často rušia plány na poslednú chvíľu kvôli chorobe či inej neodkladnej záležitosti. Odmietaju komunikovať, keď existuje jednoznačný dôvod riešiť problém. Vyhýbajú sa vám alebo vás ignorujú, keď ste nahnevaná alebo vám je do plaču.  Odkladajú dôležité úlohy. Argumentujú, že pre vás robili niečo iné, menej urgentné. Vyjadrujú sa komplikovane, aby ste im nerozumeli. Trestajú  odmietaním intimity. Prestanú sa vás dotýkať a milovať sa s vami. Často zdanlivo nevinným komentárom sarkasticky zatnú do živého.

Nehrám s tebou túto hru

Komunikácia s takýmto človekom je značne vyčerpávajúca. Ak je to možné, nikdy nepokračujte v hádkach, ktoré sa začínajú. Neprinesú uspokojivý výsledok. Ak ste rozoznali pasívno-agresívne správanie u seba, skúste popremýšľať, prečo to robíte. Ak ste ho zaregistrovali u svojich blízkych, snažte sa nebrať si správanie druhých príliš osobne. Je to asi tá najťažšia, ale účinná rada. Nedajte sa zatiahnuť do tejto hry na mačku a myš. Alebo ju ukončite, kým ste zdravá.

Foto: Shutterstock