Bronchitídy, zápaly priedušiek, astma aj zmeny DNA - to všetko sú ochorenia, ktoré veľmi negatívne ovplyvňuje smog. Čo vlastne smog je a ako ovplyvňuje zdravie našich detí i nás samotných?

"Malé deti, starší ľudia a chorí s chronickými dýchacími ťažkosťami či srdečným ochorením by sa mali pri pobyte vonku vyvarovať zvýšenej fyzickej záťaže," počúvame zvyčajne v období smogových kalamít. Ak koncentrácia škodlivín prekračujú limit niekoľkonásobne, odporúčajú hygienici, aby mamičky s dojčatami a batoľatami každodennú prechádzku radšej vynechali. Je naozaj smog tak nebezpečný a čo vlastne smog je?

Smog = smoke + fog

Úplne elementárnym vysvetlením, čo vlastne smog je, poskytne jeho jednoduchý jazykový rozbor. Slovo smog má anglické korene: anglicky sa dym povie smoke a hmla fog, čo skvele vystihuje podstatu veci. Smog je pre bežného človeka synonymom chemicky znečisteného ovzdušia, ktoré negatívne ovplyvňuje nielen organizmus ľudí, ale aj zvierat a rastlín. A aké plyny alebo látky patria v "smogovom kokteili" k dominantným? Aký majú vplyv na ľudský organizmus?

Z čoho sa smog skladá

Hlavnými ingredienciami nechutného smogového kokteilu sú: oxid siričitý, oxid uhoľnatý, oxidy dusíka a prachové častice (ďalej potom prchavé organické látky a prízemný ozón).

  • Oxid siričitý býva spájaný s úporným kašľom, častými zápalmi priedušiek, podráždením slizníc a astmatickými problémami. Ak je vyšším koncentráciám oxidu siričitého vystavený organizmus dlhodobo, môže byť negatívne ovplyvnená krvotvorba, v najťažších prípadoch hrozí aj poškodenie pľúc a srdca.

  • Oxid dusíka aj oxid uhoľnatý sú dráždivé látky s negatívnym vplyvom na dýchacie cesty, ktoré priamo i nepriamo prispievajú k vzniku respiračných ochorení. Ďalej sa tieto plyny vyznačujú schopnosťou viazať sa na krvné farbivo a zhoršovať prenos kyslíka z pľúc do celého tela, čo so sebou prináša mnoho neblahých vplyvov na organizmus. Nápadná je najmä zhoršená výkonnosť.

  • Polietavý prach je podľa docenta Radima Šráma z Ústavu experimentálnej medicíny Akadémie vied ČR najrizikovejší vo forme jemných prachových častíc menších ako 2,5 mikrónu. Takto jemné čiastočky sa podľa Šráma viažu na karcinogénne polycyklické aromatické uhľovodíky, ktoré sú dávané do súvislosti so vznikom niektorých onkologických ochorení, s opakujúcimi sa bronchitídami u predškolákov, nepriaznivým vývojom tehotenstva v jeho počiatku a dokonca aj s mužskou neplodnosťou! S veľkou pravdepodobnosťou môžu tieto látky vyvolať negatívne zmeny v DNA!

Najohrozenejší sú malí a veľkí astmatici, alergici, ale tiež kojenci a seniori

Počas smogových obdobia by sa dlhodobému a zvlášť intenzívnemu pohybu vonku mali vyhýbať dojčatá a seniori, malí i veľkí astmatici, alergici a osoby s chronickým ochorením dýchacích ciest, pri ktorých môžu smogové situácia prehĺbiť existujúce problémy a zhoršiť zdravotný stav (zvýšená dýchavičnosť, zahlienenie, apod.). Za extrémny a odstrašujúci príklad možno považovať napríklad niekoľkomesačnú Smogovú kalamitu v Londýne na prelome rokov 1952 a 1953, ktorá si vyžiadala tisíce obetí!

Pozor na voľné radikály

Pohyb v znečistenom ovzduší ovplyvňuje objem tzv. Voľných radikálov, nebezpečných látok, ktoré sa v takomto prípade v organizme vytvárajú v enormnom množstve. "Nežiaduce voľné radikály napádajú membránu chrániacu DNA, ktorú následne poškodzujú. Bunky s poškodenou DNA sa nie sú schopné rozmnožovať a deliť, organizmus je potom omnoho častejšie postihnutý mnohými civilizačnými chorobami (napr. Artritídou, chorobami srdca, rakovinou, stareckou demenciou, Alzheimerovou chorobou, sklerózou multiplex, ...).

Najnovšie výskumy potvrdili súvislosť medzi vyššou hladinou nežiadúcich voľných radikálov a 80 degeneratívnymi ochoreniami! "Tvrdí napríklad doktorka farmácie, Greta Zitková. Invázia voľných radikálov tiež oslabuje imunitný systém, preto je dôležité vplyv týchto nebezpečných látok na organizmus detí i dospelých eliminovať.

Jedným z pomocníkov môžu byť aj tzv. Antioxidanty, ktoré je vhodné počas smogového obdobia zaraďovať do stravy vo väčšom množstve. Medzi najvýznamnejšie antioxidanty patria vitamíny A, E, C, B2, B15. Ďalej tiež selén, zinok a mangán. Stále populárnejšie sú aj niektoré bioflavonoidy (napr. Resveratrol v červenom víne), určité typy trieslovín (z čajovníka čínskeho) a enzýmy (napr. Koenzým Q10).

Potraviny bohaté na antioxidanty: modré hrozno (ideálne s farebnou dužinou), černice, čučoriedky, maliny, čierne jarabiny, cesnak, paradajky, brokolica, mrkva, čaj (zelený, biely, žltý i čierny), rybí tuk, kvalitné morčacie mäso, losos a pre dospelých i červené víno