Cudzoložstvo existuje od čias, keď sme vymysleli manželstvo,a rovnako tak tabu, ktoré sa na naň vzťahuje. Práve teraz vo všetkých kútoch sveta niekto niekoho podvádza alebo je podvádzaný. V tejto chvíli mnoho ľudí na neveru myslí a zvažuje ju. Alebo rovno dotvára ľúbostný trojuholník ako tajný milenec a milenka. Moralizovanie hádže všetku neveru do patológie. Páchajú všetky tie milióny ľudí skutočne zločin?

Monogamia znamenala pre našich predkov jedného partnera na celý život. Snažili sa o to, aby vzťah ustál všetky turbulencie a nevzdávali to tak ľahko. V našom súčasnom digitálnom svete môžeme o monoga- mii hovoriť skôr z pohľadu toho, že máme vzťah s jedným človekom naraz. Máme totiž na výber z toľkých možností, že nám býva jeden človek málo, keď je taká bohatá ponuka, zvyknú mi vravieť mileniáli.

Moderná ideológia manželstva sa vyvinula do podoby akéhosi produktu. Stačí si ho zadovážiť, zobrať domov a po testovacej prevádzke zistiť, že niektoré časti chýbajú alebo celkom nesedia. Hor sa reklamovať, prísľub bol predsa na dokonalý výrobok, ktorý nemá nárok na nejakú chybovosť.

Láska je zložitá

Príťažlivosť je trikrát silnejšia než gravitácia. Nevera z nej profituje. Skúste odolať neodolateľ- nému, najmä keď si na pomoc privolá hormónovú alchýmiu s chemickým kokteilom, ktorý opije veľmi rýchlo. Nevera však nie je práve téma, o ktorej by chceli ľudia zanietene diskutovať. Zvyčajne sa o nej rozpúta vášnivá debata až vtedy, keď sa niekomu, koho poznáme alebo kto je známy, „stala“. Vtedy sme všetci experti na to, ako sa jej mali dotyční vyhnúť a nedopustiť ju.

"Zo svojej praxe viem, že nevera sa vyskytuje tak v dobrých, ako v aj zlých manželstvách a partnerstvách", približuje Janette Šimková, životná koučka a vzťahová odborníčka. Dokonca naďalej aj tam, kde je cudzoložstvo kruto odsúdeniahodné. Viete si predstaviť, že na svete je ešte stále deväť krajín, kde sa neverná žena trestá smrťou? Nevera má, napriek všeobecnému odsúdeniu, oproti manželstvu jednu veľkú výhodu – vyznačuje sa húževnatosťou, ktorú jej formálny zväzok môže závidieť. A hoci máme takmer neobmedze- nú slobodu voľby odísť zo vzťahu, nevery sa to nijako nedotýka. Nie je totiž taká čierno-biela, ako sa na prvý pohľad zdá.

 

Prečo zahýbame?

Najskôr sa pozrime na to, ako sme skonštruovaní. Antropológovia majú pre nás teóriu o troch rôznych „mozgových tendenciách“. Prvou z nich je tá, v ktorej sexuálny impulz ovplyvňuje veľa nášho správania. Druhá sa týka romantickej lás- ky, kde vytvárame vzťahy závislosti s vysoký- mi emocionálnymi a osobnými nákladmi. Tretia tendencia má na svedomí formovanie zdravého pripútania, keď sa vzťah stáva miestom plným porozumenia, z ktorého majú prospech obidvaja z partnerov.

Nevera nás upozorňuje na tri skutočnosti: na nejaký už skôr existujúci stav, aktuálne prob- lematický vzťah alebo problematickú osobu vo vzťahu. To ľudí dovedie ku kompenzácii nejakého nedostatku, túžby po vyplnení prázdnoty alebo odhodlania nájsť východisko. Aféry sa tak môžu stať formou sebaobjavova- nia alebo hľadania novej či stratenej identity. Ne- raz sa ľudia tajne vydávajú von zo vzťahu, aby pohľadali samého seba. Pre takto hľadajúcich nie je potom nevera príznakom problému, je to skôr expanzívny zážitok, ktorý prináša rast, skúmanie a transformáciu.

To, čo otriasa veľkou ambíciou lásky

"Moja skúsenosť tiež hovorí, že nevera „vychádza“ z toho miesta, kde máme priškripnuté emócie. Keď to veľmi zjednoduším, býva to naša nostalgia nad neprežitými životmi, nepreskúmanými identitami a nevyskúšanými cestami, ktoré nás ťahajú mimo našu vzťahovú ohradu. Všetky naše túžby, aj tie najzatracovanejšie, sú odrazom našej ľudskosti", hovorí odborníčka na vzťahy Janette Šimková. Pri hodnotení nevery často skĺzneme k efektu pouličnej lampy. Ani opilec nehľadá kľúče tam, kde ich stratil, ale tam, kde je svetlo. My ľudia máme sklony hľadať veci na miestach, kde sa hľadajú najľahšie a nie tam, kde je väčšia prav- depodobnosť nájsť pravdu. Lebo neraz nevieme, čo by sme si s ňou počali.

V knihe Neala Donalda Walscha Hovory s Bo- hom (Conversations with God) Boh hovorí: „Dokonalá láska je vo vzťahu k citom tým, čím je dokonalá biela vo vzťahu k farbám. Veľa ľudí si myslí, že biela je absencia farby. Tak to nie je. Je to zhrnutie všetkých farieb. Biela je kombiná- ciou všetkých ostatných existujúcich farieb. Nie je teda láska rovnako tak nie absenciou emócií (nenávisti, hnevu, žiadostivosti, žiarlivosti), ale zhrnutím všetkých emócií? Je to zhrnutie všetkého. Konečný súčet. Všetko.“

Kvalita vzťahu prudko závisí od kvality zážitkov

Najčastejším rozčarovaním vo vzťahu je, keď sa romantický ideál nezhodne s neromantickou realitou. Žijeme v kultúre, ktorá nás zvádza prísľubom niečoho „lepšieho, mladšieho a šťavnatejšieho“. Všetky tie kulty mladosti, krásy a tela nám nepretržite nahovárajú, že môžeme dostať niečo lepšie ako to, čo máme. "Už som zažila páry, ktoré sa nerozišli preto, že by boli nešťastní, ale preto, že by mohli byť šťastnejší." dodáva na záver odborníčka.

Foto: Shutterstock