Zamýšlali ste sa niekedy nad tým, prečo sex často predchádza tomu, že sa nám niekto duševne otvorí, ak k tomu vôbec dôjde? A prečo sa žena uzatvára a muž s ňou stráca intímne spojenie, keď zažije nejaké sklamania?  A aký je rozdiel medzi sexom a intimitou? Vôbec nejaký?

Čo definuje spojenie dvoch ľudí? Dnešná doba. Online si dokážeme zohnať čokoľvek, po čom túžime, a dostaneme to prakticky hneď. Vrátane sexuálnych partnerov, v mnohých prípadoch.“ Podľa neho je to aj sú- časťou našej tendencie iba kĺzať s ľuďmi po po- vrchu. Vyspať sa s niekým je dnes ozaj jednoduché.

Potreby máme všetci. No dostať sa niekomu do srdca, to je práca a chce to čas. A nie každému sa dnes chce pracovať na vzťahoch, keď máme okolo seba toľko možností. Je to jednoduchšie ísť po ďalšej osobe, ktorá je k dispozícii, najmä keď nám niečo na tej vedľa nás nesedí. Ľudia si nie sú dnes tak blízko. A možno si to často ani neuvedomujeme medzi tým, ako nás skoro nonstop bombardujú prefil- trované fotky a skupinové čety z rôznych strán. Môžeš si pohľadať lásku na základe lokality, sta- čí jednoducho pohnúť prstom. A keď nie si perfektný, vymením ťa. Veď možností je toľko. 

Kto sa bojí intimity

Môžeme však napriek tomu tvrdiť, že nás baví mať sex bez intimity? Živočíšnosť je len kúskom mozaiky. Ten druhý o mne nič súkromné, nič boľavé, nič hlúpe ani nič príliš chúlostivé nevie. Je tam však stále nejaké potvrdenie: vybral si ma z davu. Mňa. Pre niečo. Áno, je to možno (aj doslovné) kĺzanie len po povrchu, no nemusíme sa pri ňom vystaviť vlastnej krehkosti a zraniteľnosti, ktorú obsahuje risk, že sa nám ten druhý dostane raz „do srdca“ a „pod kožu“.

Intimita alebo po anglicky intimacy – into me you see – v slovenčine „vidíš do mňa“ znamená vidieť a poznať niekoho – aj jeho slabiny. Začiatky sú vždy plné možností, nesú v sebe akýsi prísľub našej vlastnej kompletnosti. Cez zamilovanosť či lásku si predstavujeme nový spôsob vlastného bytia, hovorí psychologička Esther Perel. Vidíš ma tak, ako som sa nikdy sám nevidel. Vyrovnávaš moje nedostatky a mne sa páči, čo vidím. Prostredníctvom teba a cez teba sa stávam niekým, kým túžim byť. Stávam sa celistvým. To, že si nás niekto vyberie, koho sme si vybrali my, aj keď len cez vzájomnú fyzickú atraktivitu, je jednou z glorifikácií aktu zamilovania sa. Vytvára to pocit osobnej dôležitosti: Som dôležitý, záleží na mne.To, že partnera dôverne poznáme a necháme ho do seba nahliadnuť, teda napomáha blízkosti a blízkosť s dôverou vytvárajú pocit bezpečia. A bezpečie je naša esenciálna potreba.

 

Horory zraniteľnosti

Prečo sa teda bojíme intimity? „Pretože intimita znamená zraniteľnosť,“ hovorí Edina Valento- vá, ktorá sprevádza ľudí transformačnými procesmi, vrátane koučingu zameraného na intimitu a sexualitu, prácu s dychom, energiou a telom. „Preto sa veľa ľudí do tohto poľa neodváži. Nepripustíme tak jednoducho, aby nás niekto uvidel v našej plnosti tak, ako si to často nedovolíme ani sami – vidieť samých seba takých, akí sme. Ponoriť sa s niekým hlboko, znamená položiť všetko, čo máme, na stôl, úplne sa odovzdať, a tak dovoliť aj starým ranám, ktoré každý máme, aby sa otvorili. Je to veľký záväzok a môže to byť pre nás nebezpečné, až strašidelné.“

Oveľa jednoduchšie je niekoho vyzliecť fyzicky, najmä ak je so svojím telom a prežívaním orgazmov stotožnený a dokáže sa relatívne ľahko do toho uvoľniť. „No stáť úplne nahý vo svojej zraniteľnosti pred tým druhým, pred sebou sa- mým... to je iná káva. Veľa ľudí má dnes otvorené panvy, no len málo z nich má aj otvorené srdcia,“ usmieva sa Edina.

Forma obrany

„Väčšina z nás má zranenia, ktoré sme utŕžili v detstve, počas dospievania či vo vzťahoch v dospelosti. Takže si vytvárame pancier, bránime sa ich zopakovaniu. No naša vnútorná túžba ostáva stále rovnaká – chceme sa s niekým hlboko prepojiť. Chceme, aby nás niekto držal, aby nás prijímal a miloval takých, akí v skutočnosti sme.“

Často toto hľadanie „spriaznenej duše“ začí- na, alebo sa aj končí fyzickým spojením, pretože skrátka si nie sme presne istí, ako sa prepojiť inak. „Veľa žien používa sex ako spôsob získava- nia si pozornosti a uznania, akéhosi potvrdenia svojej hodnoty alebo pocitu, že niekam patria, ktorý im mohol chýbať, keď dospievali. Toto sa, samozrejme, každého netýka.“

Takže dôvodov, prečo sú tie nohavičky dole, kým srdce je stále plne zahalené, je viac než je odtieňov šedej a viac než brakových kníh o láske. No bez ohľadu na to, prečo si sex bez lásky dáva- me, strach z intimity je reálny a sex bez intimity je rýchle placebo niečoho, čo si každý nedovolí. Láska, ktorá prichádza s intimitou, totiž zna- mená dať vedome tomu druhému potenciál nás zničiť. A zároveň dôveru, že to neurobí. 

Foto: Shutterstock