Byť krásna, múdra, úspešná – to sú vlastnosti, po ktorých túžime všetci. Ale byť dobrá? To neznie veľmi sexi. Napriek tomu dobrota môže zmeniť k lepšiemu celý váš život. Psychologička Laura Janáčková vás presvedčí, že byť dobrým človekom sa vypláca.

Prečo je dobrota taká podceňovaná? Prečo sa tak často spája s hlúposťou? Prečo ju často vnímame nie ako svoju prednosť, ale ako slabinu? Prečo si myslíme, že keby sme boli menej dobrí, dosiahli by sme v živote viac?

Jedným z hlavných dôvodov je asi skutočnosť, že dobrotu a láskavosť zamieňame za veľa iných vlastností, ktoré sa im môžu navonok podobať, ale v skutočnosti s nimi až tak veľmi nesúvisia. Tak napríklad za dobrých bývajú označovaní ľudia, ktorí nevedia hovoriť nie, boja sa obhájiť si svoj názor, sú pasívni, majú nízke sebavedomie. Skutočná dobrota ale neznamená každému vyhovieť, potichu potom škrípať zubami a v duchu si nadávať, že som opäť zareagovala ako „hlupák“. Je to skôr aktívne rozhodnutie, spôsob, akým pristupujeme k svetu a k ostatným ľuďom.

Dobrota mení náš svet – aj náš vlastný život

Drobnými prejavmi láskavosti môžete niekomu inému rozžiariť celý deň, ba čo viac, pravdepodobne si to zapamätá na veľa rokov. Psychológ Stefan Klein napriek tomu tvrdí, že je okolo nás veľa prejavov každodenného altruizmu, o ktorých sa ani nedozvieme: „Zlé správy sa šíria rýchlejšie,“ vysvetľuje. „Ľudia oveľa viac reagujú na negatívne stimuly. Keď vás niekto nahnevá, budete o tom hovoriť od rána až do večera, a keď vás niekto pustí v rade pred seba, je dosť možné, že na to ihneď zabudnete.“

Dobré skutky majú však ešte jeden nečakaný efekt. Vďaka nim sa totiž cíti šťastnejší aj ten, kto ich vykonáva. Keď preukazujeme dobro, v mozgu sa aktivujú rovnaké synapsie ako počas jedenia čokolády alebo milovania. Na začiatok teda stačí urobiť každý deň len celkom malý dobrý skutok.

 

Tí druhí nie sú až takí zlí

A to je ďalší dôvod, prečo si dobrotu spájame s hlúposťou. Máme predstavu, že dobrý človek si koleduje o to, aby ho ostatní zneužívali. Psychológ Stefan Klein ale tvrdí, že zneužitia našej dobroty sa zvyčajne obávame zbytočne: „Výskumy ukazujú, že tí najaltruistickejší ľudia sa odlišujú od ostatných tým, že nehľadajú v druhých nejaké skryté úmysly a motivácie, takže sú potom omnoho viac láskavejší a otvorení.“

Inými slovami, čím pozitívnejšie vidíme svet okolo seba, tým viac mu dôverujeme a tým viac sme sami lepší. A naopak, ak vidíme svet ako zlé a nespravodlivé miesto, kde vládne právo silnejšieho, dobrý človek nám skutočne bude pripadať ako „hlupák“.

„Z mnohých výskumov vieme, že ochota k altruistickému správaniu závisí predovšetkým od toho, do akej miery sa altruisticky správajú ľudia okolo nás. Ak si človek myslí, že všetci ostatní sú zlí a zbabelí, bude sa správať rovnako ako oni, pretože podvedome nechce, aby ho niekto zneužíval,“ vysvetľuje Stefan Klein. „Ale keď dokáže uveriť tomu, že napriek zlobe a chamtivosti sú mnohí ľudia v podstate dobrí, aspoň občas, bude pre neho omnoho ľahšie pomáhať druhým a bude tak konať častejšie.“ tvrdí psychologička.

Opojné dobro, nudné zlo

Áno, možno práve kvôli tomu môže pripadať neatraktívna. Každý smetiar alebo stroskotanec môže byť dobrý, prečo by som sa o to mal snažiť práve ja? Môžete sa na to ale pozrieť aj z druhej strany: dobrota je super schopnosť, vďaka ktorej môžete ihneď začať meniť svet. To, čo sme považovali za slabosť, je v skutočnosti veľká sila. Je načase dať dobrote v našom živote miesto, ktoré si zaslúži. Čím pozitívnejšie vidíme svet okolo seba, tým viac mu dôverujeme a tým viac sme lepší aj my.

Foto: Shutterstock