Fľaša vína alebo „tvrdého“ je azda najčastejším darčekom. Aj keď si to neradi priznávame, alkohol je súčasťou našich životov. Dve deci vínka po náročnom dni alebo „frťan“ uvoľnia myseľ a človek sa cíti príjemnejšie, uvoľnenejšie. Hranica medzi príležitostným pohárikom a závislosťou je však príliš tenká.

Alkohol tu bol a stále je

Alkohol bol odpradávna súčasťou ľudstva. Ako mi prezradila etnologička Katarína Nádaská, už Rimania s obľubou popíjali víno z hrozna. Japonci zase vyrábali víno z ryže, mexickí Indiáni z agáve a Inkovia z kukurice. Starí Slovania vyrábali medovinu z kvaseného medu. „Alkohol vstúpil do ľudského života aj z toho dôvodu, že pomáhal a spríjemňoval život. Ľuďom vyhovovali predovšetkým tie jeho vlastnosti, ktoré bolo možné využiť v medicíne. Používali sa rôzne vínové obklady, ktoré prinášali pacientovi úľavu, ale úľavu prinášalo aj jeho samotné požitie,“ vysvetľuje odborníčka. V súčasnosti sa na západnom Slovensku uprednostňuje víno, kým obyvatelia stredného a východného Slovenska majú v obľube pálenku. Dávnejšie prieskumy ukazujú, že na Slovensku je práve alkohol drogou číslo jeden. S alkoholom sa stretávame už od detstva. Najprv len glg sladučkého šampanského, neskôr trochu viac.

V našej spoločnosti je akosi zaužívané, že závislými od alkoholu sú predovšetkým muži. Alebo sa alkoholizmus pripisuje sociálne slabším vrstvám. Keď vidíme skupinku bezdomovcov, ktorí si podávajú fľašu a sú pod parou, ani nás to neprekvapí. Tento problém však môže postihnúť každého. „Človek začína pitie vnímať ako únik od problémov, no a zhruba v tomto štádiu to postupne prerastá do syndrómu závislosti. Teda človek pije, pretože musí a nevie prestať, vtedy nastúpi zduplicitovanie  problémov v živote – k problémom vo vzťahoch, práci a podobne sa navyše pridruží aj problém s alkoholom,“ vysvetľuje psychológ Jozef Ďanovský. Najzradnejšie na alkohole je práve to, že už pri malých dávkach pri ňom pociťujeme úľavu. Starosti všedného dňa z nás opadnú a my sme hneď dobre naladení. Občasné malé množstvo sa však môže razom zmeniť na jeho pravidelnú konzumáciu. A tá ohrozuje nielen zdravie človeka, ale aj jeho prácu či rodinu.

Alkoholizmus nie je rozmar

Všimli ste si, že osoba závislá od pervitínu, heroínu či iných „tvrdých“ drog vzbudzuje v spoločnosti prirodzený rešpekt? Ľudia sa takejto osoby stránia, majú odstup, ktorý je spojený so strachom. Pri alkohole je to iné. O tomto druhu závislosti hovoríme s opovrhnutím, niekedy so smiechom alebo s uštipačnou poznámkou „veď on je alkoholik“. Akoby sme alkoholizmus zosmiešňovali, bagatelizovali jeho vznik a aj dopad na závislého. „Treba si uvedomiť, že alkoholizmus je choroba ako každá iná. Je to psychické ochorenie, ktoré si vyžaduje odbornú pomoc. Ak sa človek, trpiaci závislosťou od alkoholu zodpovedne lieči, môže abstinovať a mať zmysluplnejší život,“ hovorí expert.

Tento druh závislosti prirovnáva k cukrovke – ak sa nelieči, človek trpiaci týmto ochorením má veľké problémy. Keď však dodržuje zopár pravidiel, žije plnohodnotný a v podstate normálny život, nie je obmedzovaný svojím ochorením. Podľa skúseností odborníkov však pacienti často prerušia kontakty so svojimi terapeutmi a liečebňou a nadviažu na svoju závislosť, ktorú už raz dostali pod kontrolu.

 

Čo robiť, ak je niekto z rodiny závislý na alkohole?

Keď si myslíte, že člen rodiny má s alkoholom problém, určite vyhľadajte pomoc. Ako však postupovať? „Najprv treba vyhľadať ambulantného psychiatra, ktorý zdiagnostikuje závislosť a vypíše návrh na ústavnú liečbu. Tá trvá šesť týždňov až tri mesiace. Počas liečenia pacient absolvuje individuálne a skupinové terapie, edukácie o závislosti a rôzne formy terapií zameraných na syndróm závislosti,“ vysvetľuje terapeut. V našich mestách sú aj kluby abstinentov, kde prebiehajú skupinové terapie tých, ktorí nad alkoholom úspešne víťazia. Často príbehy iných a pocit, že nie sme jediný, kto so závislosťou bojuje, pacienta psychicky podrží a motivuje ho, aby sa k alkoholu nevrátil.

No a samozrejme je tu aj možnosť individuálnej psychoterapie v ambulanciách psychológov. „Tieto liečebné prístupy k závislosti je vhodné kombinovať. Mnohí absolvujú liečbu v liečebni, ďalej fungujú v kluboch abstinentov, prípadne absolvujú aj individuálnu terapiu podľa potreby,“ radí psychológ a zároveň dodáva: „Mnoho závislých svoj problém popiera a začne liečbu až po ultimáte rodiny. Je dôležité, aby sa rodina dohodla na postupe a pevných pravidlách a dôsledne ich dodržiavala. Existuje aj syndróm spoluzávislosti, keď príbuzní nedávajú hranice a problém sa tak u závislého prehlbuje. Vtedy je dobré, keď psychológa navštívi aj príbuzný. Neexistuje jediný správny postup či liek, no sú overené postupy ktoré vedia pomôcť, keď sa dodržuje postup liečby.“ Doplnkovou formou pomoci môžu byť aj rôzne online poradne, ktoré závislému, ale aj jeho rodine pomôžu zorientovať sa v problematike.

Dá sa zvíťaziť?

Akákoľvek forma závislosti je zradná najmä z toho dôvodu, že aj „vyliečený“ pacient sa k nej môže kedykoľvek vrátiť. Stačí malý podnet, ktorý je spúšťačom a začarovaný kruh sa začína. Dá sa teda z alkoholizmu „vyliečiť“? „Teórie sa rôznia. Niektorí odborníci tvrdia, že stačí byť čistý rok, iný tri roky... Dĺžka nie je ujednotená, no to nie je až také významné. Podľa mňa neexistuje vyliečený alkoholik, môže byť iba celoživotný abstinent. To znamená, že proces pitia sa veľmi rýchlo môže aktivovať aj po dlhých rokoch v abstinencii a návrat do závislosti býva zvyčajne veľmi rýchly s fatálnymi dôsledkami,“ hovorí psychológ.

Padnutie do pút závislosti je oveľa jednoduchšie, ako sa z nich dostať. Čo sa týka závislosti od alkoholu, je to o to ťažšie, že v našej spoločnosti je jeho užívanie nielenže tolerované, ale často aj očakávané. Svadby, rodinné oslavy, firemné párty... kto nepije, stáva sa istým spôsobom outsiderom. Tak ako pri všetkom, obzvlášť pri alkohole platí – všetko s mierou. Kde je práve tá naša miera, musí vedieť každý z nás. Netreba podceňovať riziká a byť si istý, že „mne sa to stať nemôže“. Pretože túto myšlienku mala väčšina závislých ešte pred tým, než sa dostala do pazúrov alkoholu.

Foto: Shutterstock