Detstvo je kľúč ku všetkým komnatám našej duše. Ovplyvňuje nás oveľa viac, ako si myslíme, a to až do smrti. Nedarí sa vám vo vzťahoch, ale v kariére áno? Možno dostanete odpoveď v nasledujúcich riadkoch.
Primárna väzba
Je pre vás svet bezpečným a príjemným miestom na život, alebo sa ho bojíte a utiekate sa k alkoholu, pervitínu a hracím automatom? Dokážete si dlhodobo udržať partnera, alebo sa vám vzťahy opakovane rozpadajú pod rukami? O tom všetkom sa rozhodlo hneď po vašom narodení, kedy sa medzi matkou a dieťaťom vytvára takzvaná primárna väzba. Ide o najdôležitejší vzťah nášho života, od ktorého sa odvíjajú všetky ostatné vzťahy. Dieťa potrebuje priľnúť k milujúcej a starostlivej osobe, a pokiaľ ju nenájde, niečo sa v ňom už navždy zasekne.
Prvé dni a týždne sú kľúčové a neskôr sa už nedajú nahradiť. Práve preto je taká tragédia, keď biologická matka dieťa odloží do baby boxu alebo ústavu a hneď sa za ňu nenájde náhradníčka. „Nedomaznaným deťom“ už primárnu väzbu neskôr nevráti ani tá najlepšia opatrovateľská rodina. Základný zdroj istoty, bezpečia, pokoja a pohody im nenávratne zmizol.
Rodičovský softvér
Nevyhrali ste však ani vtedy, ak sa vaša primárna väzba k matke nastavila úspešne. Ako totiž vyrastáte, musíte si čím ďalej, tým viac obhájiť svoju osobnosť. Rodičia do nás od detstva „pchajú“ veľa svojich vlastných právd, postojov, hodnôt, názorov a vzorcov správania. Postupne sa stávame ich dielom, projektom, ktorý budujú celé roky. Niekedy je to v poriadku a rodičovský „softvér“, ktorý sme prijali za svoj, nám plne vyhovuje. Inokedy ale podvedome cítime, že nám z toho programu niečo nesedí. „Človek má potom v dospelosti vnútorné problémy, o ktorých vôbec netuší, odkiaľ pramenia,“ vysvetľuje terapeutka MUDr. Andrea Dutková. „Keď za mnou prídete, snažíme sa spolu odhaliť takzvané introjekty – psychické pozostatky vplyvu rodičov, ktoré sa v našej duši prejavujú konfliktne. Keď ich nájdeme, ich sila sa dá nielen zmierniť, ale dajú sa aj zmeniť psychoterapiou.“
Ďalším problémom môžu byť rodičia, ktorí svojich potomkov polapia do siete opičej lásky a prehnanej starostlivosti. Napríklad matky, ktoré synom prehnane organizujú život. „Dospelí muži potom nemajú dostatočne vyvinuté vedomie seba samých a zlyhávajú vo vzťahoch,“ hovorí odorníčka. Môžu zostať zablokovaní v chlapčekovi, ktorý stále čaká, čo na to povie maminka, a bojí sa, aby ho ‚nevyhodila z hniezda‘, je od nej citovo závislý a vytvára závislé vzťahy. Pokiaľ je matka príliš dominantná, syn sa často partnerke bojí prejaviť city.
„Harmonická“ rodina
V ideálnom prípade ste vyrastali v úplnej a harmonickej rodine. Lenže čo je to harmonická rodina? Všade je predsa nejaká tá temná struna, skryté tajomstvo. Hrali sa vaši rodičia na šťastie, hoci otec v skutočnosti pil a matka mu bola neverná? Hádali sa potajomky o peniaze a občas sa aj pobili? Tvárili sa ako fungujúci pár, ale boli ako dva ľadovce? Možno ste prežili detstvo v ilúzii, ale ak boli rodičia dobrí herci, na rozdiel od absencie primárnej väzby vás to už asi neohrozilo.
„Horšie je, keď rodičia deti zneužívajú, a nemyslím hneď sexuálne,“ hovorí sexuologička. Stačia prehnané rodičovské ambície, ktorým sa potomok musí podriadiť. Ďalším príkladom je presunutie starostlivosti o mladšie deti na najstaršiu dcéru. Predtým to tak bežne fungovalo napríklad v dedinskom hospodárstve, kde mali rodičia príliš veľa práce. Ale dnes to môže byť napríklad v rozvedených a nových rodinách, kde sa narodí nevlastný súrodenec a rodičia si chcú spolu užívať život.
Nedostatok lásky základom úspešnej kariéry?
Dnes sa častejšie vyskytuje iný negatívny model – rodičia, ktorí deťom neposkytujú dosť lásky. Nemajú čas, podnikajú, nestíhajú… Paradoxné je, že taká traumatizácia potom v dospelosti často vedie k výnimočnému kariérnemu postupu. Výsledok? Celoživotná potreba „ukázať“ celému svetu. Aby sa z vás totiž stal vrcholný politik, skvelý manažér alebo úspešný podnikateľ, musíte ľudí okolo seba chápať len ako materiál na dosahovanie cieľov. Keby to pre vás boli priatelia alebo kolegovia, nedokázali by ste ich využívať a po použití odhadzovať. To by znížilo vašu efektivitu a ohrozilo váš úspech, ktorý je pre vás jedinou životnou náplňou.
A nie je to vlastne dobre? Veď keby úspešní ľudia vyrastali v harmonickej rodine plnej lásky, neboli by úspešní. Nedokázali by bez škrupúľ likvidovať svojich politických a obchodných súperov. Logická úvaha teda znie: Rodičia, ktorí chcú, aby to ich deti raz niekam dotiahli, by ich mali svojou chladnosťou cielene traumatizovať. „Nie!“ varuje lekárka. „Taký človek svoju dávnu potrebu lásky nenaplní tým, že zarába milióny alebo vyhrá voľby. Aj keby dosiahol všetko, čo chce, pocit prázdnoty tým nezaženie. Zo svojej lekárskej praxe poznám i extrémne bohatých ľudí, ktorí sedia sami v obrovských vilách a sú nešťastní,“ vraví na záver odborníčka.
Foto: Shutterstock