Ako prebieha vaša bežná partnerská hádka? Na chvíľu vybuchnete, ale rýchlo sa upokojíte, sadnete si a spoločne pri čaji preberiete, ako danú situáciu vyriešiť? Alebo lietajú bytom nadávky, výčitky a kusy nábytku, to všetko zakončené bezmocným plačom nad neriešiteľnou situáciou? Naučte sa komunikovať dospelo.

Už nie ste malé deti

Rozdiel v týchto dvoch modelových príkladoch riešenia konfliktov je v tom, či sa ich pokúšate riešiť ako dvaja dospelí, alebo ako malé deti. K nedospelej komunikácii nepatrí len zlosť a hádzanie hračkami, ale tiež výčitky, manipulácie alebo vydieranie. To, či sa vieme ku konfliktným situáciám postaviť čelom, alebo sa v nich len bezmocne plieskame, súvisí s tým, ako s nami komunikovali rodičia.

Spomínate na tú čarovnú vetu: „Ty si teraz upraceš izbu a ja ti za to dám cukrík?“ Tam niekde sa zrodila prapríčina toho, prečo nedokážete donútiť svojho spolubývajúceho vložiť aspoň raz za čas špinavý tanier do umývačky a šermujete okolo seba vetami typu: „Ja tu pre teba varím a upratujem, a ty ani nemôžeš vyniesť smeti!“ Náš partnerský vzťah je po tom rodičovskom druhý najbližší, a práve preto sa v ňom verne odrazí všetko, čo sme do seba v detstve a dospievaní nasali.

Za chyby rodičov sa platí

„V terapii sa stretávam s tým, aké škody môže napáchať komunikácia, ktorú sme často počuli od svojich rodičov v detstve,“ hovorí psychoterapeutka a koučka Tereza Zahrádková. Naše návyky z detstva podľa nej nemusia vôbec súvisieť s tým, či bol rodič dobrý a milujúci, alebo či to bol cholerický pedant bez kúsku pochopenia. Ide o to, či  dokázal, či nedokázal oznamovať požiadavky svojmu dieťaťu tak, aby ho rešpektoval a dieťa mohlo rešpektovať jeho.

Práve „nerešpektovanie“ je základná chyba, ktorú si v sebe nesieme zakódovanú celý život. Pre súčasnú generáciu štyridsiatnikov bola napríklad typická prísna výchova pod vedením dominantných rodičov, ktorí rozhodovali o všetkom od toho, čo si ako dieťa oblečiete a vezmete na raňajky, až po to, na ktorú školu pôjdete študovať a s kým sa budete a nebudete kamarátiť. „V takom prípade dieťa začne byť pasívne, pretože akýkoľvek odpor nemá zmysel. Je prispôsobivé, dobré a často bezproblémové. Lenže tak sa potom správa aj v živote. A zrazu má osemnásť a rodičia sú prekvapení, že ich potomok je taký nesamostatný a nepriebojný. A dieťa je z toho rozčarované, pretože v podstate nedokáže byť samostatné,“ vysvetľuje odborníčka. Pasivita a prispôsobivosť sa potom, samozrejme, neskôr odrazí i v partnerskom vzťahu.

 

Si ako malý!

Ideálny stav, kedy sú vo vzťahu obaja partneri dostatočne dospelí a dokážu spolu dospelo komunikovať, je podľa terapeutky pomerne vzácny úkaz. Väčšinou sa v partnerských vzťahoch strieda úloha rodiča a dieťaťa. Napríklad žena v úlohe matky, ktorá svojho partnera núti k domácim prácam sériou príkazov a ironických ublížených poznámok, ktorými mu dá jasne najavo, že sa správa ako pubertiak. A partner jej síce vyjde v ústrety, ale zároveň sa ako pubertiak skutočne zachová, pretože sa urazí, začne trucovať a vzdá sa tak akejkoľvek zodpovednosti za svoje správanie. Následne sa na neho žena úplne oprávnene posťažuje kamarátkam, matke a každému, kto je po ruke, a urobí z neho neschopné dieťa.

Častý je i opačný model, kedy sa muž chová ako otec a žena sa dostáva do roly dievčatka, ktoré sa sťažuje, fňuká a všetko „dospelé“ necháva na ňom. „Také nedospelé dvojice sú pomerne časté, pretože sa skrátka priťahujú. Ten, komu detstvo vyplnila dominantná matka, si bude hľadať partnerku, ktorá mu ju nahradí i v partnerskom vzťahu, a obrátene. Ale vnútorne dospelý človek si nájde väčšinou vnútorne dospelého partnera, pretože žiadne priepasti v sociálnych úlohách vypĺňať nepotrebuje,“ dodáva expertka.

Ako komunikovať dospelo

Základným krokom k efektívnejšej a dospelej komunikácii v partnerskom vzťahu je podľa odborníčky uvedomenie si toho, v akej pozícii sa vo vzťahu nachádzate. Ste unavená matka, vyčerpaná neustálym bojom s veľkým dieťaťom, alebo submisívne dievčatko, ktoré ide tam, kam pán zavelí? A tiež je potrebné si uvedomiť, že to, čo chrlíte na partnera, často vôbec nepatrí jemu. Vybíjanie vlastných frustrácií na najbližších nie je nič výnimočné. Naopak. A vzhľadom na to, že máme tendencie vyvodzovať si z rôzne mienených oznamov iné obsahy, dostáva sa aj vďaka tomu komunikácia do slepej uličky. A zo slov „daj mi pokoj“ sa ľahko môže vyvodiť záver „už ma nemiluješ“.

Základom dospelej komunikácie je rešpekt voči sebe i partnerovi. S tým súvisí oslobodenie sa od príkazov, zákazov, hodnotenie druhého a manipulácia. „Väčšinou stačí opísať konkrétny dej. Popísať to, čo vidíme, a spýtať sa, čo s tým spoločne urobíme. Môžeme partnerovi dať aj na výber a ponúknuť mu, že vec vyriešime, až bude čas. Ale je pravda, že naša generácia nie je na dospelú komunikáciu zvyknutá a aj v partnerskom ozname môžeme počuť príkaz alebo výčitku. Chvíľu trvá, kým sa to jednoducho naučíme,“ hovorí koučka. V prípade, že druhá strana na férovú ponuku nepristúpi, je dobré vyvodiť zo situácie dôsledok. „Pokiaľ partner nepristúpi na diskusiu o tom, ako si rozdeliť domáce práce, skúste odpovedať: Dobre, rešpektujem to, upracem sama. Ale v tom prípade už nestihnem nakúpiť,“ radí psychoterapeutka.

Odborníčka je zároveň ale presvedčená, že iba zmena komunikácie na zmenu nestačí. Dôležitá je predovšetkým zmena emócií, ku ktorým sa môžeme prepracovať napríklad za pomoci psychoterapie. A tiež konkrétne kroky, ktoré môžu viesť k zmene emócií „Napríklad sa prestanem vo vzťahu toľko prispôsobovať, potom zistím, že si to partner skoro nevšimol, a v dôsledku toho ľahko zmením aj svoju emóciu vo vzťahu,“ vysvetľuje expertka. A pokiaľ chcete, aby to vaše deti mali vo vzťahoch o niečo jednoduchšie ako vy, odporúča začať hneď: „Deťom by sme mali dávať najavo, že ich rešpektujeme. To znamená, dávať im viac slobody. Ale tiež im dať jasne najavo, že viac slobody môže mať svoje dôsledky,“ dodáva na záver terapeutka. 

Foto: Shutterstock